Škola

37 5 3
                                    

S pohľadu Maji
Prekročila som prah dverí školy...snažila som sa dostať ku mojej skrinke ale niekto do mna vrazil. Už som čakala pád ale niekto ma zachytil.

"Prepač jja-" nedokončila som vetu lebo keď som zistila kto to je srdce mi vynechalo pár uderov.... Stal tam Lucas v celej svojej kráse.
Mal na sebe roztrhane ryfle a károvanu košelu. Vlasy mal nagelovane do boku. Jeho modre oči hladeli do mojich čokoládovych. Stáli sme tak to asi dve minúty ale pre mňa to bola večnosť. Pomohol mi na nohy a objal ma. Ja som bola zaskočená ale objatie som mu opätovala. Polka šooly na nás pozeralo niektoré baby ma prepalovali s pohladom. Keď sme sa od seba odtiahli tak sa na mňa usmial ja som mu usmel opätovala.

"Lucas? Pomôžeš mi náksť skrinku 259?" opýtala som sa

"To je vedla mojej" uškrnul sa

Vydal sa na druhú stranu chodby ja som ho nasledovala

°°°°°°°°°
Sadnem si do poslednej lavici.

"Sedíš na mojom mieste" niekto zavrčí mna myklo, pozrem sa na osobu. Keď zistím že je to Niko tak cmuknem naňho.

"Jaaj to si ty sestrička ?"uškrnie sa

"Áno som to ja braček" uškrn som mu vrátila

Spohľadu Nika
Rozraxím dvere a obzriem sa. Všimnem si niake dievča mojej lavici. Kto má taku drzosť byť mojej lavici. Rýchlim krokom som sa dostal pri moju lavicu

"Sedíš na mojom mieste" zavrčal som. Dotyčná sa mykla ja som sa pousmial. Tá baba sa otočila a ja som prekvapene a zároven naštvane na nu pozeral. Keď ma uvidela tak na mňa len cmukla

"Jaaj to si ty sestrička ?"uškrniem sa

"Áno som to ja braček" uškrn mi vrátila

Hodil som ss na stoličku vedla nej tašku som si hodil vedla lavice a vytiahol som si litiku. Dnu prišla učiteľka skoro všetci sa postavili. Poobzerala sa a jej pohlad zastavil na Majke
"Ale máme novu žiačku poď sa nám predstaviť"

"Musím?" opytala sa Majka

"Áno tak šup šup" opovedala jej

Majka sa lenivo postavila a prešla ku učke

"Hmm tak čo vám poviem... Som Majka Hossová mám nevlastneho brata a moji rodičia zomreli pri autonehode..." keď to dopovedala tak sklopila zrak. Rýchlim krokom prešla mojej deta našej lavici
Jedna neposlušna slza jej vypadla ale rýchlo si ju zotrela. Ale aj tak som ju videl bolo mi jej trochu lúto

Učka začala pisať poznámky na tabulu. Ja som si vybral mobil a začal prezerať socialne siete.
Blikla mi správa od Lucasa

L.Bro pojdeme dnes robiť grafity?
J. Možme o desiatej pri tvojom dome
L. Ok a zobereme Majku?
J. Si sa do nej buchol či čo? A možme
L. Jebe ? Nie som do nej
J. Mne ? Skor tebe a idem lebo učka po mňe zazerá
L. Ok čus

Odložil som mobil a pozrel na Maju
"Segra ?" oslovil som ju

"Niko ?" pozrela na mňa s tymi jej krásnymi čokoládovimi očami

"Išla by si dnes robiť grafity?" opytal som sa opatrne

"Noo.. Ja neviem" povedala neisto a poškrabala sa na zátylku

"Ide aj Lucas " zaškeril som sa

"Možno pojdem"

"Ok keď tak , tak o desiatej pri Lucasovi "

O.... Nestihla dopovedať lebo jej pani učitelka skočila do reči

"Slečna párkerová a pán parker neruším vás?

"Áno rušite "

"Zopakujte to!"

"Škaredá  a ešte aj hluchá"celá trieda sa začala smiať. Učitelka začala byť celá červená

"Pán párker do riaditelni hneď"

"Za čo v šak som nič neurobil" bránil som sa

"Do riaditelne" zvrieskla

"Dobre dobre klud inak budete mať vrásky" postavil som sa a keď som bol pri dverách tak som ešte tej starej piče ukazal fakera

Zamieril som si to do riaditelni. V trhol som do raditelni hodil som sa na stoličku a vyložil som si nohy na stôl.

"Dole nohy a čo si zas robil?!"

Začal som rozpravať celý príbeh č sa stal za 20 minút

Riaditel len krútil hlavou
"Dnes nemám naladu chod do triedy a radšej ticho sed !"

Bez slova som odišiel oni si vážne myslia že pojdem do triedy ? Tak sa mylia tu piču nechcem vidieť. Vyšiel som von a vyskočil na múrik. Vytiahol som si malrborky a jednu si zapálil. Konečne nikotín. Pomaly som vydychoval dym a robil hociaké tvary. Keď zazvonilo zahasil som cigaretu zoskočil som a zamieril to do triedy pre veczapalil.som tam prišier skoro nikto tam nebol. Bol i tam šprti a Maja. Mája práve v stala a s tašky si vitiahla dejepis. Pousmial som sa. Sadol som si veďla nej ona trochu naskočila. Ja som sa začal rehotať. Ona ma buchla do ramena 

"Auu, za čo ?"hral som sa na urazeného

"Preventývne"vyplazila na mňa jazyk ja som sa zasmial. Postavil som sa a prehodil somsi ju cez rameno. Začala pištať a búchať ma. Na chrbte

"Nikooo pusti ma!"

"Nie" zasmial som sa
Začala kopať a búchať ma ja som ju buchol po zadku

"Auu, Niko kam ideme ?"

"Sem" pustil som ju. Vyskočil na múrik a zas začal fajčiť. Ona na mňa prekvapene pozerala. Po dlhej chvíle vyskočila na múrik. Ponukol som jej cigarety ona zaváhala ale nakoniec si ju zobrala. Dala si ju medzi pery a ja som jej ju zapalil. Pptoahla si a urobila srdiečko

"Odkedy fajčíš ?" prerušil som to trapné ticho

"Rok ale to len vynimočných situaciach... Ty ?''

"Už štyri roky" poviem a potiahnem si

"Párker, Párkerová ! Do riaditelne !"
Pozrem sa a pred nami stál riaditel. Pozrem sa na Maju a ona tam sedí vydesene.

"Čo si to dovolujete fajčiť v škole ?!"

Riaditel otvorí dvere a sadne si do kresla

"Nezavolám vaším  rodičom ale týždeň budete ubývať jedálen !"

My sme len prikývli. Pobrali sme sa do triedy.

°°°°°°°°
S pohladu Maji
Konečne doma. Nikolasom sme vydrhli jedálen bola to katastrofa ale se sa nasmiali. Osprchujem sa a lahnem si, je pol piatej a ja neviem čo budem robiť. Po chviľke sa mi podarilo zaspať.

Je tu daľšia časť 😀😀

I L❤VE YOUWhere stories live. Discover now