•Story of my life•

Za každou bolesťou sa skrýva niečo pekné.

Veľmi dlho som uvažovala nad tým či do tohto ísť znovu alebo nie. Ale napokon som sa rozhodla, že sa pokúsim zhrnúť môj fest nudný život do nie až tak nudného príbehu.

Za posledné roky sa toho odohralo tak veľa, že ani neviem čím začať.Všetko sa totiž za ten dlhý čas zmenilo.
Prvá životná zmena boli kamaráti.
Druhá najväčšia životná zmena bol Metál,Štýl obliekania,správanie a takto by som mohla pokračovať do nekonečna.Tých zmien bolo naozaj neskutočne veľa.Ale tie zmeny ma posunuli o veľký kus dopredu.
Ale nič z toho čo som kedy urobila,neľutujem!

No čo si budeme hovoriť, vždy som bola tak trochu problémová. A kto nie?Možno to bolo tým, že mama s otcom sa rozviedli,keď som mala tri roky.No každopádne som sa stala magnetom na problémy začiatkom školského roku.Vtedy to všetko začalo.
Nejak do novembra to boli problémy také,čo sa dali prekusnúť.No v novembri som začala počúvať Metál.A vtedy mi asi niečo tlačilo na mozog a začala som robiť veci, ktoré ničili hlavne mojich rodičov.Aj keď naši neboli spolu,otec vedel o každom mojom kroku.A taktiež vedel o mojich známkach, ktoré sa rapídne zhoršili.Strašne mi vtedy obaja začali nadávať.Keď som bola doma s mamou,nadávala mi mama, keď som bola s otcom nadával on.Čiže som celé dni len počúvala to ako som sa nenormálne zhoršila, ako to takýmto spôsobom nikam nedotiahnem a podobne.
Nejak som sa z toho uzavrela sama do seba a nikoho som si nechcela pustiť "k telu".Jediné čo bolo mojím životným pohonom boli kamaráti.
S maminou sme sa už ani nerozprávali a keď prišiel nejaký problém, riešili sme to hádkou.Každá sme si stáli za svojím názorom. A kompromis?Neprichádzalo do úvahy.
Do Decembra to bolo stále len o hádkach.No 5.Januára prišlo niečo čo som vôbec nečakala.

Chlapec.Prvý chlapec v mojom živote.
Je doslova až vtipné ako sme sa spoznali. Ale tú historku o nás mám v celku rada.
Studený Januárový deň je ako vyšitý na nudné sedenie za mobilom. Ako vždy som si len prehliadala čo je nové na facebooku,Čo kto pridal a tak.
V celku nudné, ale v okamihu ako som si prezerala nejaké vtipné obrázky mi prišla žiadosť.
Mala som to celkom na saláme,chcela som dopozerať tie obrázky.Keď ma obrázky omrzeli šla som pozrieť tú žiadosť.Vôbec som si nepozrela profil len som odklika "potvrdiť" aby som s tým mala pokoj.
No po odkliknutí toho prekliatého modrého štvorčeku mi prišla správa.
V rýchlosti som ju otvorila.

[Teraz by mala prísť tá časť kedy by som Vám za určitých okolností povedala meno,Ale nie som si istá či to meno chcem uviesť, čiže meno osoby oznažím ako " -M".]

-M:Ahoj,asi ma nespoznávaš ale videli sme sa v PB a kecali sme spolu pred lídlom aj s ostatnými.

Začali sme si o tom stretnutí ktoré si doteraz nepamätám písať.Písali sme si fakt dlho.A takto dlho sme si písali ešte asi týždeň po prvej správe od neho.A potom sme sa dohodli von.

Bol Piatok.
Najskôr som bola s babami a o 18:00 som sa mala stretnúť s -M pred takou ošrapanou krčmou.
18:10 a jeho nikde.Normálne som myslela, že sa na to vysral a šiel radšej s chalanmi.No nakoniec prišiel.Šli sme po chodníku a rozprávali sa o veciach, ktoré boli tak neuveriteľne nezaujímavé, že to až bolelo.Ale potom sme šli na takú rozbitú lavičku.On si sadol a ja som ostala stáť.Chytil ma za ruku,prisunul k sebe a objal ma tak silno, že som mala pocit ako by sa mi zastavil dych.Keď už mi šieľ autobus šiel ma odprevadiť. Dal mi pusu na čelo a povedal, že mu budem chýbať.Len som sa usmiala a vošla do autobusu.
Vtedy som ešte nevedela, že aj on bude chýbať mne.Odvtedy sme sa stretli ešte asi sedem krát.Dokonca to vyzeralo, že sa dáme dokopy.
No potom som uvidela to čo som vydieť nemala.Provokačné kometáre od neho pod fotkou nejakej baby.Žiarlivostne som vybuchla a napísala mu.
Ja: ,,Vieš čo je vtipné? Že mne hovoríš ako ti chýbam, a potom píšeš nejakej babe pod fotku aká je Jeba a nevie čo?Toto si prehnal."
-M:,,Prepáč,netušil som že ťa to tak naštve."

Neodpisovala som mu.
Potom mi napísal niečo toho typu že môžme byť kamaráti, občas pusa,zajeby a ták.
No vydržalo to len do začiatku marca.Vtedy sa náš kontakt prerušil definitívne.

No a vtedy som zažila svoj prvý "heartbreak".Poviem pravdu,bolo to strašne ťažké obdobie, lebo vtedy som bola doňho zaľúbená až po uši.
A ten pocit, že všetko to pekné sa skončilo ma ubíjal.

Ešteže tu boli kamarátky,ktoré mi to pomáhali prekonávať.

Fú,Dúfam,že to na začiatok stačilo. A,že sa prvá kapitola príbehu páčila.❤️