His Name Is McCann

1k

,,Lili Jones toto si naozaj ale naozaj prehnala!" Matkin hlas alebo skôr krik sa niesol celou obývačkou.

,,Ona na mňa zaútočila mama!" Rozhodila som rukami. Toto už prestáva byť normálne. Takúto hádku máme už asi druhý mesiac stále do okola.

,,Lili nemôžem uveriť tomu,že na teba útočí celé dva mesiace," Už miernejšie zavrčala.

,,Čo odomňa chceš?'' Zastonala som už po stý krát dnes.

,,Čo?" Zdvihla obočie akoby nechápala čo som jej povedala. Buďme úprimní,je jasné že zo seba robí debila. Ľudia,moja matka počuje aj na kilomentre. Je ako jastrab alebo také niečo.

,,Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Každý deň ,po hádke s tebou mám trest. Povedala som- Čo odomňa chceš tentoraz? Aký trest mi udelíš dnes?" Uškvrnula som sa na tom,ako výborne som to povedala.

,,Stačilo! Stačilo zo všetkým Lili Jones! Potrebuješ nový vzduch. Lepšie povedané-potrebuješ sa nadýchať nového vzdychu,"

,,Čože?" Vyvalila som oči a vyskočila na nohy.

,,Ako som povedala-zajtra odlietaš do Kanady na rok. Musíš sa spamätať a prestať robiť blbosti,"

,,Toto nemyslíš vážne! Na rok ? Do Kanady? Si kompletná? Ktorá matka toto urobí dcére?" Neveriacky som krútila hlavou do strán.

,,Toto je radikálny krok pre tvoje dobro. Dúfam že tam nebudeš robiť problémy. Pôjdeš k mojej veľmi dobrej kamarátke u ktorej budeš b--"

,,Koľko si to doriti mala naplánované? Hm? A čo ak nebudem súhlasiť?"

,,To ma netrápi Lili," Pokrčila plecami ,,Proste tam budeš bývať rok a budeš chodiť do školy. Budeš fungovať normálne,ako tu," Usmiala sa. Držte ma lebo ju zabijem. A momentálne mi je jedno ,že to je moja mama.

,,Ja odtiaľto neodídem. Neopustím svojích kamarátov kvôli tvojmu nereálnemu a doriti tak blbému nápadu!" Zvýšila som hlas ,div že už neprišli susedia búchať na dvere bytu aby sme stíchli.

,,Ale áno opustíš. Padaj sa zbaliť ,zajtra letíš o piatej ráno. Na stole máš letenku. Idem do práce ,ráno sa uvidíme," Priblížila sa ku mne,aby ma pobozkala na čelo. Ustúpila som a odišla do izby.

Vošla som do izby a s poriadným tresknutím som zavrela. Toto nemôže byť moja mama. Kde sa stratila osoba,ktorej záležalo na mojom šťastí? Kde sa podela osoba ,ktorej som mohla povedať všetko?

Prešla som k skrini, postavila sa na špičky a natiahla sa po kufor. Pobalila som sa a pozrela na hodinky,ktoré ukazovali niečo po štvrtej. Do ruky som vzala mobil a prstom prešla po obrazovke. Všetkým som poslala tú istú správu.

Od Ja : O desať minút pri skateparku. Všetci.

Pre: John,Rick,Anne,Emm,Lola

Mobil som vložila do zadného vrecka na mojích kraťasoch. Zbehla som schody,do rúk si vzala jablko a vybehla von. Stáli tam všetci z nepokojeným výrazom.

,,Čo sa stalo?" Rick.

,,Ľudia.. Je mi to ľúto ale moja šialená matka sa rozhodla poslať ma preč aby som nerobila zbytočné problémy," Zhrnula som v skratke,dúfajúc že to pochopia. Okej,sama som tomu ešte nechápala.

,,Ona čo?" Vyvalila oči Emm.

,,Idem na rok do kanady," Zahryzla som si do pery snažiac sa nerozplakať. ,,Neviem čo tam bez vás budem robiť," Zašepkala som a definitívne sa zložila.

÷÷÷
Fajn rozhodla som sa konečne pridať časť,ktorú mám napísanú už asi druhý týždeň. Be the way, netuším kedy pridám fwb mám toho moc teraz. Doktori a tak.
Napíšte mi názor inak 😊