Ahoj milý čitatel, som dievča ktoré zažilo vela krásnych, ale aj vela smutných chvíl so sučkou môjho suseda. Volá sa Luka a ak chceš, aby som sa s tebou podelila o moje zážitky, môžeš začať čítať knihu " Zlatý retríver a ja"
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
bude tento oznam smutný. Rozhodlasom sa príbeh vymazať, pretože nikoho nezaujal a nik ho nechce čítať. Skúsim napísať iný a ten možno bude lepší. Pekný deň a príjemné čakanie na druhý príbeh. Mate ešte na Lukinku pár pamiatok. Príbeh bol totiž písaný zo štvrtiny napísaný podla skutočného príbehu, toho môjho príbehu. Chcela by som sa s vami ale ešte v tomto príbehu podeliť o jednu smutnú informáciu, ktorá sa síce stala už dávno, ale vy o nej ešte neviete. Tak tu je : moji starkovci raz mali krásnu Dlhosrstú Kóliu zlatej farby a volal sa AJAN. Bol so velmi krásny, poslušný a hlavne rozumný psík, ktorému jedneho dňa. Starká ešte vtedy chodila do roboty a Ajana zavrela tak, že zatvirila bránu a velmi sa do tej roboty ponáhlala. Susedia naši potajomky vhodili kus mäsa do nášho dvora a Ajan ho zožral. Samozrejme, nič nebolo len tak. Mãso bolo napustelé tým najsilnejším jedom a tak museli s ním ísť k zverolekárovi. Dali skoro všetky peniaze na liečbu, ale nič nepomohlo. Ajanovi jed rozožral jeho nevinné dobrosrdečné srdiečko, ktoré mal. Každý na teba v dobrom vspomína, Ajan. Milovali sme ťa, milujeme ťa a milovať ťa aj budeme, pretože si naveky zostal v srdciach všetkých dobrých a a dokonca aj v srdciach tých, ktorý ťa nepoznali, iba videli tvoje dve posledné fotografie. Poslúchaj a maj sa dobre aj tam, tam hore, kde sa môžeš popreháňat s ovečkami. Tvoja Evka, Janko, Ninka, Anetka a Robko s Evkou.
