Ľadová láska

,, Môj temný anjelik,"

Otvorila som oči. Ani neviem ako sa mi to podarilo. Pripadalo mi veľmi dávno čo boli otvorené.

Problém je v tom že neviem prečo.

Ležala som v kope snehu. Vločky mi dopadali na tvár. Pozrela som na seba.

Mala som na sebe biele šaty po kolená , s čiernym vzorom.

Nohy som mala bosé. Ale nebola mi zima. Bolo mi...príjemne. Vymotala som sa na nohy , hoci mi prišlo že som ako polročné decko čo sa učí chodiť.

Neďaleko odo mňa bolo jazierko. Alebo čo. Ale zamrznuté.

Zbadala som odraz dievčaťa. Až neskôr mi došlo že som to ja. Ale..vážne som takto vyzerala? Dievča malo husté tmavé , skoro čierne vlasy , ale napriek tomu čierne neboli. Prepletané bielymi prameňmi.

A moje oči. Tmavomodré. Určite také neboli.
,, Kto som?" Spýtam sa potichu.

,, Moja dcéra," začujem hlas. Prudko sa otočím. ,, Vy ste?"
Kĺzal sa ku mne cudzí chlap. Mal čierne oblečenie , ako nočnú košelu. A hnedé vlasy. Oči mal čierne.

,,Som tieň," usmeje sa.

,, A ja som kto?"

,, Ty si Nightmare

,, Nightmare?"

,, Áno. Môj temný anjelik. Roky som Ťa hľadal," usmeje sa a dotkne sa mojich vlasov.

,, Ľad," zašepká.

,, Čože?"

,, Tvojou mocou je ľad. Mesiac si Ťa vyvolil ako ľadové dievča,"

,, To bude omyl," namietnem.

,, Chyť sa toho kvetu,"

Za mnou , z kopy snehu trčal jediný kvet. Čierna ruža. Kľakla som si k nemu a dotkla sa ho.
,,Au," pichla som sa.

Nadchli ma dve veci.

Kvet zmrzol pod mojím dotykom.

A moja krv. Z prsta mi netiekla červená krv. Ale ľadovomodrá tekutina. Moja krv.

,, Kvet si vybral Tvoj život," povie tieň , ,, kým bude v tejto zmrznutej podobe a neodpadne z neho posledný lístok , ty budeš žiť,"

,, A máš poslanie aj odo mňa," šepne , ,, zničiť legendárnu partiu a Jacka Frosta,"

Jack

,, Heaven!" Jej meno sa mi vyderie z hrdla keď sa z trhnutím prebudím. Sú 3 hodiny v noci.

Vymocem sa z postele. Santa aj ostatní mi vraveli že to prebolí. Sú to už 3 roky. Pred tri a pol rokmi som sa zamiloval do neba. Do Heaven Stormovej. Vedel som že to nikam nezájde. Ja som predsa neviditeľný. Ale jej to bolo jedno.

Ale to ja som jej vrah.

Keď ju chcel tieň zabiť , on ju strhol pred seba a trafil som ju. Pohľad na jej bezvládne telo...

To ona na mňa verila. A ja som... sľúbil som že na ňu dám pozor.

Denne dozerám na jej malého brata Tobiho. Má 7 rokov. A je milý. Hoci ma nevidí.

Na mojom okne je z mrazu vytvorený jej obraz.

Pozerám na neho každý deň. Všetci sa tvária že so mnou súcitia ale v skutočnosti si asi myslia že mi šibe.

Lenže nikto nevie čo som s ňou prežil. Čo ma tie roky s ňou pútalo.
Viem len jedno.

Už nikdy nezačujem hlas , neucítim dotyk , neuzriem pohľad Heaven Stormovej...