Fia

Ahoj, volám sa Fia a mám nadprirodzené schopnosti, čo je v bežnom svete ľudí občas dosť na obtiaž.

Dokážem dve veci:

1. Teleportácia- to je celkom fajn, keď sa to robí nenápadne je to celkom zábavné a nikto si nič nevšimne.

2.Samovznietenie- to som pred pár dňami ešte neovládala.

Tento príbeh je o hľadaní miesta, kde som sa to naučila ovládať a verte, že to nebola prechádzka ružovou záhradou. Na tomto mieste žijú rovnaké bytosti ako som ja, čítate správne bytosti, sami seba nepovažujeme za ľudí. Takže môžeme začať.

Moje schopnosti sa začali prejavovať keď som mala tri roky. Vtedy som bola v detskom domove a nemala žiadnych kamarátov a ani kamarátky, až teraz mi dochádza, že tie deti to zo mňa museli cítiť. Najprv sa začala prejavovať teleportácia, no nedokázala som ju ovládať, to som sa naučila za pól roka, bolo to jednoduché, keď som chcela tak som sa sústredila na nejaké miesto a ocitla som sa tam. Zo začiatku ma za to odsudzovali a jedna vychovávateľka ktorá ma videla musela odísť na psychiatriu, nikto jej nechcel veriť, že vraví pravdu.

Samovznietenie začalo presne o 7 rokov neskôr, mala som 10 a to sa skrývať nedalo, nedokázala som to ovládať a nevedela som sa to naučiť, vždy som sa vznietila, keď ma niekto nazlostil do extrémnych rozmerov.

Svoju cestu som začala o 9 rokov neskôr, už som musela odísť z domova a horela som zakaždým viac a viac. Ani časom sa moje úsilie nevyplácalo.

Pri odchode som dostala list od mojej už teraz nebohej matky, bol zapečatený červeným voskom. V ňom bolo napísané, že nepatrím do tohto sveta, ona musela odísť, nevedela, že je tehotná, porodila na lúke a cítila, že jej život končí preto ma odniesla na to hrozné miesto na ktorom som musela byť 19 rokov. Ďalej sa tam písalo, že mám nájsť svoj stratený svet, že ma v ňom čaká veľa ľudí a tu nedokážem byť niky šťastná. V tom mala pravdu.

Písala, že musím nájsť Elema Syma, vraj je to človek, ktorý mi pomôže a môžem mu 100% veriť. V poslednej vete bolo, že ma milovala aj keď sme spolu mohli byť len pár dní.

Verila som jej. A to, že som vedela, že mama pre mňa chcela len to najlepšie ma poháňalo vpred.

Hľadanie maminho priateľa Elema mi zabralo len pár dní, v novinách som našla jeho inzerát, hľadal svoju zatúlanú mačku, v inzeráte bolo jeho telefónne číslo a aj adresa.

Zašla som k nemu domou.

Na prvý pohľad vyzeral staro, veľmi staro.

Keď som mu povedala, že som dcérou Marie Akar mal neskutočne veľa otázok ale to aj ja.

Elem mi dal mapu, povedal, že ďalšia časť sa vždy zjaví po prekonaní tej predchádzajúcej.

V prvej časti bola cesta do Beneru, čo je mesto 7 hodín od mesta v ktorom som bola.

Nikdy pred tým som tam nebola, takže som sa tam nemohla teleportovať.

Bola to dlhá cesta, spala som v jaskyni, jedla som lesné ovocie.

Po príchode do mesta sa na mape zjavili len dve slová a to Small Holliwood.