Predtým som si myslela že nadprirodzene veci neexistuju,no teraz uz viem že existuju. Z domu som odišla,keď som mala 15. Nechala som tam všetkých kamarátov pretože som ich chcela chrániť.....chrániť predo mnou,pretože som nebezpečna. No už sa viem o...
"Bože moja hlava,"povedala som a chcela sa posadiť ale zabránila mi v tom niekoho ruka. Doriti čo sa včera stalo a kto je toto? Otočila som sa a tam ležal..... Do prdele toto nie to nemôže byť on.... "Sebastián?" potichu som sa spýrmtala. On sa automaticky prebral. "Lara? Čo pre boha robiš v mojej posteli a polonahá?" prikryla som sa ešte viac. "To mi vysvetli ty! Ako môžeš byť taký sprostý ?! O tomto sa nikto nedozvie rozumel si ?!" povedala som uz nahnevane. "Čo hneď po mňe hulákaš! Po opici to nie je moc dobre tak mi tu neblač ano!" začal zase on. "Tak ja tu podľa teba blačim?! To ty tu po mne hulákaš." zhukla som po ňom. "Vieš čo Lara si obyčajna kurva!" obmotala som si okolo seba paplón a vyšla z jeho izby. Pomaly mi začali tiecť slzy,toto by som od neho nikdy nečakala. Keď som už bola na chodbe zbadali ma Saša,Timka a Andy. Rýchlo som vyšla na poschodie a treskla som dverami. Obliekla som sa spravila som si drdol. Všetky fotky so Sebastiánom som roztrhala. A všetko čo mi kedy daroval som vyhodila do vreca. Už bolo 15:00 a tak som sa začala pripravovať obliekla som si toto👉
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Bolo 15:30 a tak som už vyrazila. Ešte pred tým ako som vyrazila som hodila pri Sebastiánove dvere vreco s vecami ktoré mi kedy dal. Zobrala som kľúče od svojho BMW a odišla naspäť do mojej starej školy bolo to necelých 50 kilometrov. Dediny cez ktoré som prechádzala sa vôbec nezmenili. A nakoniec som prišla do mesta menom Džeksonvil (napísala som to tak ako sa to číta.) Zaparkovala som pred školou vystúpila som,zamkla auto a vstúpila do školy. Hneď ako som vstúpila všetky pohľady pristali na mne. Po chvíli som našla spoločensku. Všetci tam už sedeli a všetci boli vpredu a tak som si radšej sadla dozadu. Po chvíli do miestnosti vstúpil neaky chlap mohol mat tak 26. A za nim prišli neaky chlapi vyzerali ako gorili. Prejstotu som si nabila zbraň. "Ahojte decka ja som Patrik. Pozvali sme vás sem pretože sme zistli že máte neake schopnosti." takže Maja,Aďu a Jakuba môžem vyškrtnúť...."A boli by sme radi keby sa k nám pridáte"dopovedal Patrik. "A čo keď nebudeme chcieť?!" spýtala som sa. Vtedy sa hneď všetci pozreli mojim smerom. "Taka možnosť nie je slečna Jackson," povedal to a usmial sa tým jeho otrasným úsmevom. Zrazu som zbadala ich troch tiež tu boli do riti čo majú za schpnosti?! Musím ich odtiaľto dostať. Upírskor rýchlostou som sa dostala k nim a tým dvom gorilam som vykrútila väzy. "Ale ja nechcem takže odchádzam," povedala som,prišla som k nim. "Von." povedala som im hneď sa postavili a išli,von sme sa dostali ľahko. No viem že teraz näm pôjdu po krkoch. Keď som prišla stihla som ešte zavolať Saše a Andymu aby prišli pre nich lebo by sa mi všetci do auta nezmestili. "Nastúpte každy do jedného." neviem prečo ale poslúchli ma a ja ich mám teraz na krku. Budú mi vyčítať to že som ich tu nechala...ach ale budem si musieť zvyknuť ja som schytala Maja. To si robíte prdel.....
