Ráno som sa zobudila so strašnou bolesťou brucha. Bolo mi nanič. Nevedela som sa poriadne postaviť. Nejako som sa poskladala a išla si dať rýchlu rannú sprchu. Keď som sa uvidlea v zrkadle, tak som sa zľakla. Ihnď mi ruka vyletela k ústam. Mala som modrinu cez celé brucho. No nič. Nejako to prežijem. Zišla som dole a uvidela otca.
"Ahoj zlatko, je všetko vporiadku?" Nie..
"Jasne.. prečo?" opýtala som sa roztrasene
"Kurva len som sa pýtal!! Nemôžem sa zaujímať o svoju dcéru?" ani to nedopovedal a jeho ruka ma zasiahla. Povedala som si, že to musím ukončiť buď teraz alebo nikdy. Keď otec odišiel, išla osm so izby a začala si baliť veci do kufru. Zbalila som si hádam všetko. Moja cesta bola mierená rovno na letisko.
Došla som tam a išla si kúpiť letenku do Londýna. Pani mi povedala, že lietadlo odchádza už za 25 minút a letenka stojí 200 dolárov. Podala som jej kreditku a utekala sa odbaviť.
Do Londýnasom došla, keď bolo 7 hodín ráno. Čudovala som sa, že je to mesto preplnené ľuďmi ako poobede. Nevedela som kam pôjdem. Budem sa tu asi len celý deň prechádzať.
Na obed som mala jeden hot dog. Bolo mi strašne zle, všetko na mňa začalo doliehať. Bolo mi mizerne. Slzy sa mi drali z očí a poriadne som nevidela. Vrážala som do ľudí. Zrazu som narazila do nejakého chalana.
"Dávaj pozor! Čoo si slepá?" skoro až zareval
"Ja... prepáč" povedal som mu kľudne
Išla som si ďalej, ani neviem kam. Prišla som k môjmu vysnívanému miestu! BIG BEN! Pozrela som sa hore na tú nádheru a rukou si zakryla ústa. Trčala som tam ešte asi taká hodinku a potom som sa znovu pobrala s mojím kufrom späť.
Mala som pocit akoby ma niekto sledoval. Otočila som sa a tam stál ten chalan do ktorého som vrazila. Jeho tmavohnedé oči ma prepalovali. Podišla som k nemu ani neviem prečo.
"Prečo ma prenasleduješ?" opýtala som sa ho keď som od neho stála sotva 10 centimetrov.
"Zdalo sa mi že nemáš kam ísť a nemal som čo robiť, tak som išiel za tebou" ty vole. T oje tak brutálny dôvod"
"Aha"
"Nechceš ísť ku mne?"
"Veď ťa ani nepoznám" bol mi trochu známy, ale neriešila som to. Začal sa smiať
"Čo ti je smiešne?"
"Ty ma fakt nepoznáš?" spýtal sa už vážne
"Uhm.. Nie?"
"Tak poď ku mne domov a možno ma potom budeš poznať."
"Tak fajn" čo iné mi ostávalo. Aspoň budem mať kde spať na tú jednu noc.
Cestou k nemu sme sa spoznávali. Pýtal sa ma na moje obľúbené zvieratá, knihy a ja jeho to isté.
"Nechceš ísť do Starbucks? Pozývam" usmial sa na mňa tím jeho neodolatelným úsmevom. Panebože Kate! Nadčím to preýšľaš? Poznáš ho sotva hodinu.
"Jasne. Rada"
Prišli sme do Starbucks a ja som si obiednala vanilkové latte.
"Ani si mi nepovedal ako sa voláš."
"Som Zayn. Zayn Malik."
"Ja som Kate. Kate River" usmiala som sa na neho
"Prečo mi je tvoje meno také známe?"
"Potom uvidíš" mrkol na mňa a usmial sa
O 20 minút sme stáli pred obrovským domom. Nie počkať. To sa nedalo nazvať dmom. To bola obrovská vila!
"Takže tu bývaš?" opýtala som sa s úžasom a moje ústa sa vytvarovali so písmena "o"
"Ano. Tu bývame"
"Počkať. Ako bývame"
"Poď!" ignoroval moju otázku a chytil ma jemne za ruku. Prešla mnou vlna enrgie.
Zayn otvoril dvete a zrazu som počula dupot a nejaké hlasy.
"Preboha Zayn kde si celý deň bol?" to čo som uvidela ma zmiatlo predomnou stály tí najväčší jebači na svete! A ja sprostá som ho nespoznala!
Tak? :D dúfam že sa vám táto časť páči :) pridím ďalšiu keď tu bude 2 votes 10 prečítaní a 1 koment :)
