Opäť musím pripomenúť, aby ste si ju NEPRIVLASTŇOVALI! Ďakujem XD
Vysuniem stoličku,
Sadnem si na ňu,
začnem hrať pesníčku,
ktorá rozvučí sálu.
Prechádzam po klávesoch,
klavír vydáva tóny krásne,
do čarovnej melanchólie pohltená som,
pohmkávam si smutné básne.
Moje prsty poletujú sem a tam,
už som si istá,
komu svoje srdce dám,
zasnúbený klavirista!
Oddávam sa melódii,
hudba všade vôkol hrá,
ako v romantickej komédii,
zaľúbená do klavíra.
- 12 r.
Každý koment či vote poteší! 😀
YOU ARE READING
Poézia a ja
PoetryTak ako v básni aj život sa nehodnotí podľa dĺžky, ale podľa obsahu. UPOZORNENIE: Časti budem pridávať podľa toho, kedy sa mi vydarí nejaká báseň!
