S prúdom rieky Leny

SPOMIENKY

Volam sa Rastik. Bivam v dedine Turčiansky Peter. Tato ma učil pisať keť som bol štvrtak v školke. Uš som napisal štiri rozpravki. o mňe tatinovi a mamine ako sme išli na vilet. Pani učiťelka vravi že som sikovny. Som prvak v škole. Mam šesť rokov a keť buďem velki budem spisovatel. Tato mi tak hovori. Kupil mi tento deniček tak tam chcem všetko napisať. Povedal nech sem vždi napišem datum. Opital som sa ho a vždi mam ist za nim keť dopišem.
17.9. 2006

Dnes som bol s Maminkou na trhoch. Maminka mi kupila Palka. Je to môj kamarát. Uš viem pisať ô. Tatino ma uči pisať aby som to vedel lepšie. Palko je môj kamarát. Je to opička. Hneď ako sme prišli domov som ho umyl. Bol špinavi. Tatino mi pomohol keď prišiel domou. Idem ho uš poprosiť aby mi napisal datum.
2.10. 2006

Je mi smutno. Velmi sa bojim. Nechcem tu biť. Aj tatino plače a boji sa. Plakal dnes keď prišiel domou. Asi bol smutni že sa zašpinil. Mal červené ruki. Ale maminka s nim dnes neprišla. Stale hovoril rychlo Rastik rychlo Rastik. Rychlo si zober veci ktore chceš. Bal som sa. Do ruksaku som si zobral Palka deniček a moju flašku. Teraz tatino plače. Aj mne je smutno. Chcem isť domov. Chcem maminu. Ale ju sme nezobrali so sebou. Chiba mi.

Dlho sme boli v autobuse. Ja som spal. Ras ma zobudil pan ktori chcel vedieť kto sme. Tato vravel že sme na hraniciach v krajine. Prišli sme do velikanskej budovy zo skla. Dlho sme tam sedeli ale tato nič nehovoril. Tak som zaspal.
5.12. Tato mi sem ešte napisal datum. A uš ideme do lietadla.

Často krát si prajem znova žiť tak bezstarostne ako kedysi u nás v dedinke. Tak krásne mi, odkedy sme odišli, nebolo. No ten čas kedy som ničomu nerozumel a všetkému veril je preč. Ten čas kedy som bol závislí od rozumu a budúcnosti druhých je preč. Som tu a teraz a sám za seba i za otca. Už mám šestnásť a žijem iba s otcom v divočine severného Ruska. Presnejšie, oblasť delty rieky nazývanej Lena.