"To nemyslíš vážne," z chuti som sa zasmiala, "on sa naozaj na ulici pred tebou poklonil?" Musela som si držať brucho od bolesti zo smiechu. "Hej. Šli sme s Monikou na ten autobus a Jakub tam stál. Všimol si ma, prišiel pri nás, poklonil sa mi a položil mi zasa tú otázku, či budem jeho princezná. Neklamem keď poviem, že celá zastávka sa na nás pozerala. Doživotný trapas to bol, avšak pre neho po tom, čo som mu povedala že stále nie." Neskutočne sme sa smiali. Avšak to vždy, keď sme na obede. Jedáleň je plná ľudí ako my, netreba sa hanbiť. Monika je moja najlepšia kamarátka a Jakub je náš kamoš, ktorý ako ste videli má už dlhodobo záujem o Moniku. "Mel, za chvíľku mi ide autobus a nechcem ťa tu nechať sedieť v blízkosti týchto retardov." "Veľmi vtipné", ozvala sa Sandra a ďalej pokračovala vo vysvetľovaní vzorcov Tomášovi. "Hej hej idem s tebou. Majte sa." "Ahojte", zakričala Monika a Sandra s Tomášom nám odkývali stále hľadiac do zošita.
Prudko som sa otočila a narazila do nejakého chalana s táckou plnou jedla. Pozrela som na tričko. (moje obľúbené tričko s nápisom Arctic Monkeys!) Bolo celé od omáčky na špagety. Svoju prázdnu tácku som položila na stôl a rýchlo bežala do jedálenskej kúpeľne. "Do riti", povedala som celkom na hlas. Čistá voda spravila ešte väčší fľak na bielej látke. "Mrzí ma to", povedal dotyčný z poza chrbta. "Si na babských hajzloch a stojím tu v podprsenke." "To vidím." "Moc tam toho nevidíš", povedala som hlasom v ktorom sa miešal hnev a smiech. V zrkadle som videla ako sa pousmial. "Ja tam niečo vidím." Zasmiala som sa. "Naozaj ma to tričko mrzí, dám ti svoje, nemôžeš ísť v ňom von." Konečne som sa na neho otočila. "A ty pôjdeš nahý?" "Dám si tričko z telesnej." Natiahol ruky a vyzliekol si ho. Nevyzeral zle. Nevyzeral absolútne zle. Vyzeral ako typický chalan, do ktorého sú v babských filmoch buchnuté všetky dievčatá. Tričko mi podal. Krásne voňalo. Obliekla som si ho a zastrčila do riflí aby nebolo vidieť ako na mne visí. "Tak teda ďakujem. Inak som Melánia." "Ja som Dylan. Ak pôjdeš so mnou na zmrzlinu, nemusíš mi tú otázku prečo sa tak volám položiť teraz", usmial sa. "Okej, beriem." Vyšla som zo záchodov a všetci sa na mňa pozerali. Sandra a Tomáš sa smiali, ako inak. Na ich mieste by som robila to isté. Za mnou šiel Dylan, polonahý. Ženská stránka jedálne ani nedýchala. Pokrútila som hlavou a došla k môjmu batohu. Schovala som to zničené tričko a vybrala mobil. Autobus na tretiu som nestíhala a so zmrzlinou už vôbec. Monika mi poslala sms, v ktorej bolo napísané "ponahlala som sa na bus, dufam ze je tricko ok, ked budes doma napis mi". Medzitým sa Dylan obliekol a čakal ma. "Môžeme ísť?" "Samozrejme."
Vyšli sme z budovy a šli po ceste na zmrzlinu. "Tak teda, prečo Dylan?" "Moji rodičia sú Slováci, avšak otec sa pred dvadsiatimi rokmi presťahoval do Anglicka. Po troch rokoch mali mňa. Preto to meno. Asi pred mesiacom sme sa presťahovali do mesta Sereď. To je za Trnavou." "Viem, bývam tam." "Výborne," usmial sa. "Takže ťa odprevadím aj domov." Verte mi, moje vnútro skákalo od radosti.
Ahojte, rozhodla som sa, že sa sem vrátim, ale nebudem pokračovať v príbehu "Me, myself and I" pretože sa mi nepáči. Dúfam že nedopadne aj tento tak. Tak teda napíšte či sa vám táto kratšia časť páčila, prípadne mi dajte tú hviezdičku hah :D. Ale nie, budem rada za každý koment, a budem rada aj ak sa vyjadríte, či majú byť ďalšie kapitoly takéto krátke alebo dlhšie :) Dúfam že sa príbeh páčil a budete ho sledovať do konca♥
