Trouble.

Sweet Home... or not ?

°Po 15 minútach som prišla domov. Neviete si ani predstaviť aká som bola šťastná, keď som si konečne ľahla som svojej postele. Prešlo približne 5 minút, keď som sa rozhodla že sa postavím a skočím do kuchyne sa najesť. Je dávno okolo desiatej hodiny a ja som naposledy mala obed. Moje brucho vydáva zvuky ako nejaká siréna. Kedže sa mi toho nejak extra nič nechcelo pripravovať, zobrala som si iba rožky a šunku. Jak som dojedla, upratala som po sebe a išla som do kúpeľne. Zhodila som zo seba šaty, dala som si dobre teplú sprchu a chvíľu som nechala aby po mne kvapky len tak stekali. Zobrala som si svoj obľúbený jahodový sprchový gél, umyla sa a vyšla von. Odmaľovala som sa a dala do pyžama. 

°Všetko som spravila a potom som si až uvedomila, že tu niečo chýba. Kde mám rodičov? Prešla som sa do spálne, kuchyni aj v našom úkrite. Nikto, nikde. Jediná živá osoba, ktorá tu dýchala som tu bola ja. Kam sa mohli vypariť? Skúsila som obom pár krát zavolať, ale bolo to márne, obaja boli nedostupný. Skúsim Boba(šéf). "Počuj Bob, prepáč, že ti volám takú neskorú hodinu, ale mám problém. Moji rodičia zmizli." začala som vysvetľovať, mala som chrapľaví hlas, lebo som sa bála. Je pravda, že mafiáni sa ničoho neboja, ale stále je tu jedna vec pre ktorú položia aj život a tým je rodina. "Idem niečo zistiť, jak som sa niečo dozvedel, volám ti. A dávaj si pozor." nič viac mi nepovedal, s týmito slovami mi zložil. Mám si dávať pozor? A načo? Uvedom sa a radšej ho počúvni. Bob je predsa Bob, čiže vie kedy ide do tuhého. Hovorilo mi podvedomie. Bohužiaľ, malo pravdu, takže som sa bála ešte viac ako pred tým. 

°Je nejak po dvanástej a ja stále hladím do toho telefónu, kedy sa mi niekto ozve a už mi konečne povie čo sa deje. V tom mi začne vyhrávať telefón. Bob ! skríkla som. "Bob čo sa deje, hovor, lebo ma tu trafí už." naliehala som naňho, ale on bol ticho. Bob mlčal približne 2 minúty a potom spustil. Prečo mu toľko trvalo odpovedať. "Vieš Alyss, tvoji rodičia, no nechce t to takto povedať ale už nie sú medzi nami. Mali autonehodu." Čo? Nie, nie, to nemôže byť pravda. Ja tomu nechcem uveriť. "Idem k tebe Alyss prezrieme veci tvojich rodičov a zistíme čo ďalej." a zložil ja som iba ticho sedela. V tom momente ako mi zrušil telefón, tak sa mi spustilo z očí vodopád sĺz. Nechcela som aby sem Bob išiel ale chápala som prečo zomrel ten najväčší Boss mafiánov. Vošla som do svojej izby oprela som sa o dvere a skĺzla dole na zem. 

°Bob mi zaklopal na dvere ale ja som chcela byť sama. Nechcela som si uvedomiť to, že moji rodičia už medzi nami nie sú. Neviem si predstaviť teraz byť bez nich. Potom som už konečne otvorila dvere. Bob chcel niečo povedať ale ja som mu iba naznačila nech je radšej ticho. Prešli sme do kancelárie môjho otca. A začali sme prezerať všetky listy, papierovačky, proste všetko čo sa nám dostalo pod ruku. Nakoniec, keď som to už chcela vzdať sme našli obálku s nápisom Allysa. v Liste stálo: 

                   Moja drahá dcéra, keď sa ti tento list dostalo pod ruky, tak to znamená, že sme ťa navždy opustili. Nechceme s mamou aby si plakala. Prosím len to nie. Vydržíš to, ty si silné dievča. Chcem ti povedať, aby si vedela, že navždy budeme pri tebe. Ale teraz je rad na tebe. Aby si zvládla sama tie veľké prekážky, ktoré sme prešli aj my s mamou. Oznamujem ti, že všetko čo sme vlastnili, vrátane mojej firmy. Teraz ty prevezmeš Meno našej rodiny. A tým prevezmeš aj všetky problémy, peniaze a aj môj titul. Od teba som lepšieho mafiána ani nevidela iba seba. Dúfam, že to zvládneš a že sa neuzavrieš do seba. Ja ti verím. Vždy si bola a aj budeš moja. Nezabudni na to komu môžeš dôverovať a komu nie. A s nikým neprezeraj papiere. Ani s Bobom. Ľúbim ťa Alyss. Navždy. Aj s mamou. 

                                                                                                                                       xxx Otec

----

Ďalšia časť je za mnou. Bohužiaľ iba s 690 slov, kedže na mňa moja úžasná láska gabizzle24 tlačila nech je nová časť. Tak som ju musela vydať inak by mi hlavu zožrala.