Môj život a vzťahy

2. Počas toho roka

To čo sa stalo počas siedmeho ročníka mi zmenilo pohľad na seba. Šikana. Nebola to šikana fyzicka ale psychicka. Dosť ma to trápilo lebo nadavky v zmysle tučna, gulička, vorvaň...znie to vtipne ale nieje. Hlášky v zmysle gulička prigulaj sa tu, Al je jak vorvaň na suchu...no mepamätám si všetky. Naozaj som tučná nebola, bola som štíhla. Mala som fakt dobru postavu len tomu chybali prsia a zadok. Ale ma siedmačku dobre.

Jedného dňa s tým začal aj Filip. Plakala som každý večer koli tomu čo sa deje. Nevedela som prečo to robia. A prečo to robí Filip. Tušila som, že to bolo koli tomu, že som ho nechcela naspäť.

Jedného večera som sa mu rozhodla napísať.

"Filip prečo to robiš?"

"Lebo je to pravda, veď sa na seba pozri"

A po tejto správe som sa rozplakala. Filipa som si blokla, vymazala som všetky fotky. Zabudla som na neho. Teda snažila som sa.

A takto to išlo každý deň. Ale snažila som to ignorovať. Mala som kamaratky, ktoré boli pri mne a to ma držalo. Bola som rada, že oni sú na mojej strane, a že sa ma zastávaju.

Čím sme boli starší tým sa to zhoršovalo. Strácala som kamarátov aj kamarátky. Bolo mi toho ľúto. A tie nadavky boli tiež horšie a horšie.

Dala som sa na "tvrdší" šport. Nie nieje to box ani nejaké bojové umenie. Bolo to vodné pólo.

Od 14. Apríla 2014 som tam začala chodiť. Teda aspoň myslím. V tedy sa to trošku zmenilo. Keďže tam boli riadne makačky tak som mala viac vypracované telo. Všetci s tými nadávkami prestali. Aspoň nachviľku.

Po pár týždňoch videli, že do školy nosím veľa jedla. Začali si z toho robiť srandu. Lenže nevedeli, že rovno po škole som išla ma ligu.

A zasa to začalo. Ale prišlo už do toho aj fyzicka šikana. Strkali ma. Ja som padala. Lámali mi ruky, bili ma. Vždy som to vyhovorila ma to, že som spadla.

Naviazala som sa na to vodné pólo tak, že som ignorovala všetko v škole a začala som sa baviť s tamými babami. Do vodného póla som zamilovaná až po uši.

Ale začalo sa to aj na vodnom póle. Ale nie až tak ako v škole. Ale bolo to strašné. Mala som jednu kamarátku, ktorej som verila, ktorú som mala rada. Ona bola jedina pri mne a pomáhala mi.

A už bol aj koniec školského roka. Konečne. Siedmi ročník bol strašný. Myslela som si, že to bude úplne úžasne. Ale mala som jazvy na rukach takže to take nebolo.

Viem, že to možno nikdo nečíta. Ale fakt nemam čo robiť. Vy čo ste preživali tiež take obdobie tak ma pochopite. Tý ktorí nie. Tak to nevadi. Neprajem vám take dačo.