In My World

#1

,,Lissa Turnerová! "
Zvolala otrávene postaršia žena s hnedými krátkymi vlasmi a zavalitejšou postavou za okienkom. Postavila som sa a v nepohodlnej sivej uniforme oddelenia 111D som podišla k okienku , kde mi tá pani s hnedými vlasmi podala papiere.
Je to nejaké certifikačné tlačivo.. Vypĺňa sa to raz za mesiac , je to dané štátom aby sa naše telesné alebo duševné úpadky dali spozorovať už skôr...
Nechápem ale, prečo vždy vypĺňam dátum narodenia ... ten sa predsa nemení ... Na papieri stálo
Výchovno-nápravné oddelenie pre mladistvých nad 15 rokov Greenwich

Meno: Lissa

Priezvisko: Turnerová

Dnešný dátum - 14.Marca 2017

Dátum narodenia- 29.4.2001
Výška - 170cm
Pohlavie - žena
Vek - 16
Váha - 65kg
Farba očí - zeleno-modrá
Farba vlasov - čierna
Číslo - 1407014
Oddelenie - 111D

Na papieri bola na druhej strane predom vytlačená stránka o mojej "poruche" alebo inak zdravotná nespôsobilosť či zdravotný hendikep .

Porucha - IQ problém , nešpecifikovaný , poddruh - prílišné vnímanie okolitého sveta , možné sklony k schyzofrénii , zmeny nálad , nešpecifikovateľná povaha. Vyznačuje sa manipulátorstvom ...

Moja "porucha" nemala názov, pretože som ju na svete mala iba ja a 3 ďalší ... teda rovnaké príznaky , preto nemá názov . Všetci 4 sme sa nachádzali v Greenwitchovskom výchovno-nápravnom zariadení.
Toto noblesne znejúce zariadenie pozostávalo z detailne rozvetveného podzemného systému chodieb , tunelov a slepých uličiek v niekoľkých podlažiach . Nadzemná časť bola tvorená poľami , záhradkami , lesmi a parkom , malou jedáleň a budovou s asi 200 člennou kapacitou pre personál tohto zariadenia .

Po vypísaní všetkých potrebných dokumentov , som mohla ísť po prvý krát do "pakárne" , tak som nazývala spoločenskú miestnosť kde ma ešte nikdy nepustili , ale vždy som okolo nej chodila keď som išla na vyšetrenie či na prechádzku. Nevyzeralo to tam lákavo ... skoro všetci boli postihnutý a aj keď sa jednalo len o psychické postihnutia, nebola som s tým zmierená . Nie že by som mala niečo proti hendikepovaným ľuďom, len ma neskutočne iritoval fakt, že ma zaraďovali medzi nich aj keď som sa k nim ani trochu nepribližovala .

Dupot krokov sa ozýval bielou sterilnou chodbou, ktorá pripomínala nemocničnú chodbu. Kráčala som v sprievode 2 mladých strážnikov . Boli celkom pekný, no keď otvorili ústa inteligentná žena by sa hneď pobrala preč. Vzdelanie a tituly čo boli vlastne len hlúpe skratky ako PhDr. alebo MuDr. , boli výsmechom danej inštitúcie, ktorá týmto hlúpym impotentom dovolila opustiť ich vzdelávací program a to dokonca s vyznamenaním a titulom .

Nikdy som nenavštívila takúto inštitúciu no knihy som už mala naštudované rovnako ako bojové umenia . Moja hlúpa eskorta ma vpustila do pakárne . Ako som sa na nich otočila nech mi uvoľnia putá ktoré som mala na rukách neprehliadla som ich chlípne pohľady.

Nechápala som tejto pravekej pudovej intuícii divokej zvery ktorá pomocou fungovania hormónov robila z týchto celkom milých, pohľadných, mladých, hlúpych kusov ešte väčších autistov akými už sú . Opovrhovala som týmto systémom životných mravov kedy zo seba dievčatá robili návnady a chlapci sa mali zahrať na lovcov aj keď v realite by nemali šancu uloviť ťažšiu korisť , a v mylnej domnienke sa preto ťažká korisť stáva ľahkou a naivnou a lovec ktorý by aj mal na lepšiu korisť je zlenivený systémom a stáva sa slabším .

Ako sa teda potom môže očakávať silnejšia, múdrejšia a lepšia generácia keď ich predkovia stratili silu a snahu stať sa lepšími . Ľudská rasa o sebe tvrdí že sú pánmi tvorstva , že sa im má podriadiť svet a že si môžu robiť čo chcú . Že sú lepší , silnejší, múdrejší a inteligentnejší než ktorýkoľvek iný druh na tomto svete no ani nevedia ako moc sa mýlia .

Pomalým, ležérnym krokom som sa pobrala k voľnej stoličke v rohu miestnosti a po ceste som si všimla skupinu ľudí živo diskutujúcich o nejakom očividne dôležitom probléme . Z miesta v rohu miestnosti som videla na ich stole rozloženú šachovú partiu . Možno sú tu aj ľudia s dobrým vkusom a zmyslom pre hĺbku .

Čas som mienila stráviť tým že som pozorovala svoje okolie. Môj prvý dojem bol asi nesprávny pretože som sa započúvala do rozhovorov týchto ľudí a zistila som že nie sú až tak psychicky labilný a začala som sa zamýšľať či okolitý svet nie je narušený a len my sme normálny . No možná je aj možnosť že výrok: ,, Bláznom patrí svet!" bola pravdivá . Väčšmi som sa však pozastavila nad tým že som sa k nim po pár minútach začala priraďovať a považovala som sa za ich súčasť .

Táto chvíľka súcitu a socializácie sa mi zdala neskutočne podivná a nesedela na mňa no kým som sa nad tým mohla hlbšie zamyslieť vytrhol ma z rozmýšľania nečakaný výkrik . Patril chlapcovi od šachovej partie , jeho súper sedel s vystretým chrbtom a rukami opretými o stôl a hlavou opretou o dlane s miernym úškľabkom na tvári a iskričkami v očiach . Chlapec ktorému patril ten výkrik si chytal hlavu a zakrýval uši a bol prehnutý vpred.

,, Prestaň! Každú hru zničíš svojimi hlúpymi psychologickými hrami a kebyže mlčíš nevyhráš!" zreval chlapec v predklone .

Jeho súper mal úškľabok na tvári a všimla som si že mu jemne niečo pošepol . Chlapca v predklone vystrelo a zahnal sa po ňom päsťou . On sa však uhol a kopol ho do slabín na čo bolo počuť skoro až neľudské skučanie. V tom sa z rohov miestnosti pohli strážnici a išli vyriešiť potíčku .
To sa však už výherca začal poberať od miesta činu preč . Môj pohľad zostal spočívať na ňom . Začal sa poberať smerom ku mne s chladom v očiach no prekvapivo som sa ho nezľakla a neuhla pohľadom . Naopak chcela som sa o ňom dozvedieť viac . Chcela som zistiť čo tak vytočilo toho protivníka a akú moc slov tento chlapec ovláda .

Sadol si na voľnú stoličku vedľa mňa a povedal : ,, Čo si zvedavá havránok ?"

,, Zlatinko , ja nie som zvedavá ale všímavá a nabudúce keď niečo vyvedieš zlizni si aj smotanu okolo a nechoď sa schovávať . "

,, Počúvaj a nie si ty tak náhodou drzá ? Ani ma nepoznáš a začala si mi tu hneď vyčítať tvoj mylný prvý dojem ."

,, Neviem kto je tu drzí keďže ty si ma oslovil havránok a použil ma ako krytie v prípade potýčky."

,, Dobre uznávam bolo to hlúpe ale zaujala si ma inak by som nešiel k tebe."

,, Mylný prvý dojem , nie som zaujímavá ."

,, Mýliš sa , viem o tebe viac ako si myslíš . Máme veľa spoločného ."

,, Nemyslím si a teraz ma ospravedlň. Nemám záujem hádať sa s hlupákom."

,, Ako si ma nazvala?!"

,, Počul si ."

,,Nie som hlupák a okrem toho tebe by nemalo robiť problém baviť sa so mnou . Alebo?"

,, S hlupákmi sa nikdy nehádam , stiahnu ma totiž na ich úroveň a tam ma prebijú skúsenosťami."

,, A ... aha . A logické vysvetlenie?"

,, Ty si nedáš pokoj že? "

,, Keď niečo chcem zvyčajne to dostanem ."

,, Z globálneho aspektu sa to javí ako potencionálne bazírovanie humánneho kompromisu a keďže tvoj názor k tejto veci je rezolútne benevolentný nemienim s tebou o tom ďalej polemizovať ."

Onemel . Už nestihol nič povedať lebo ja už som kráčala k východu kde som poprosila o odvedenie do mojej izby. Pri pohľade ponad moje plece som zazrela ako sa na mňa lišiacky usmial . Toto bude ešte zábavné ...