POHĽAD ZARY Pritiahol si ma k sebe...strelila som mu facku. Nebola to facka. Bolo to niečo miernejšie. No takže dala som mu ,,facku,, vošla som do domu zamkla dvere. Potom ešte asi dve minúty som počúvala tlmené ,,Zara, otvor! Prepáč nemal som to spraviť!" po tom odišiel. Zobrala som všetku odvahu a zavolala som mu. ,,Ahoj Marco toto sa nemalo stať na všetko zabudni ahoj!" Zrušila som to. Treskla som mobil o zem a dala som sa do pyžama. Úlohu som splnila mám odstup. Hotovo.. teda možno.
*Ráno* Zobudila som sa. Bolo asi pol jedenástej ráno. Spravila som si čaj a zobrala longboard. Šla som do skateparku. Nikto tam nebol prekvapujúco keď bola škola a práca. Zobrala som long a prešla som cez nejaké tie prekážky. Pár krát som spadla. Po asi hodine jazdenia som sa vrátila domov. Nenamalovaná neučesaná som si zapla film a pozerala som. Zaspala som a zobudila som sa o pol ôsmej. Obliekla som si ⬇
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
A vypadla som na skolské nikto tam nebol. Zobrala som si baaketballku a začala hádzať do koša. Bolo to moje odreagovanie. Toto som robila asi hodinu v kuse. Potom som si objednala pizzu a išla na starý cintorín. Zjedla som tam pizzu a vyfajčila 3 cigarety. ,,Čo je to s tebou?" ozvalo sa s poza mňa. ,,Em nič čo by bolo? " zasmiala som sa ale falošne. ,,Prečo predstieraš smiech?" spýtal sa ma. ,,Nepredstieram" odpovedala som. ,,Daj mi tie cigarety. A prestaň" povedal a zobral mi cigy. ,,A ty si kto že mi berieš cigarety?" spýtala som sa z nervami v hlase. ,,No tak pán boh to asi nebude." odpovedal a objal ma zo zadu. ,,Prosím nesmej sa mi" povedala som. ,,Prečo by som mal?" spýtal sa ma. ,,Lebo ja už to nezvládam" povedala som a začala som plakať. Plakala som asi 5-ty krát v živote. ,,Poď sem" povedal a objal ma. Zobral ma na ruky a odniesol k nemu domov. Položil ma na posteľ a objal ma. ,,Všetko bude okej" povedal. ,,Naozaj? Nezdá sa mi " povedala som. Objala som ho a dala mu pusu. ,,No musím to niečo povedať. Maro je do mňa a je to zlé" povedala som a objatie som zdvojásobila svojim stisnutím. ,,Neboj to sa vyrieši. Potrebuješ čas." povedal a prikryl nás. Objala som Justina a zaspala som.
POHĽAD JUSTINA Našiel som Zaru na starom cintoríne. Vedel som že toto nebude dobré. ,,Čo je to s tebou?" spýt som sa jej. ,,Em nič čo by bolo? " zasmiala sa falošne. ,,Prečo predstieraš smiech?" opýtal som sa jej. ,,Nepredstieram" odpovedala mi. ,,Daj mi tie cigarety a prestaň" povedal som a zobral som jej cigarety. ,,A ty si kto že mi berieš cigarety?" spýtala sa ma z nervami v hlase. ,,No tak pán boh to asi nebude." odpovedal som jej a objal ju zo zadu. ,,Prosím nesmej sa mi" povedala. ,,Prečo by som mal? " spýtal som sa jej. ,,Lebo ja už to nezvládam" dopovedala a začala plakať. Videl som ju plakať 3 krát v živote. ,,Poď sem" povedal som jej a zobral som ju na ruky. Odniesom som ju k nám domov. Položil som ju na posteľ a objal som ju. ,, Všetko bude okej" povedal som. ,,Naozaj? Nezdá sa mi" povedala mi. Objala ma a dala mi pusu.No musím ti niečo povedať. Maro je do mňa a je to zlé" povedala mi objatie zdvojásobila svojim stisnutím. ,,Neboj to sa vyrieši. Potrebuješ čas." povedal som a zakryl som nás.
Buď mu zlomím krk alebo áno. Len rozmýšlam či zajtra alebo niekedy inokedy. Mal som Zaru rád. Bola ako moja sestra ktorá mi prirástla k srdiečku.
Dosť bolo romantiky...
No nič. Pozrem som si ešte nejaké to... a využil pravačku. Čo vám poviem skm dobrý.
POHĽAD ZARY Zaspala som a počula niečie vzduchy. ,,Jaj zas ten Juss" prebehlo mi hlavou a zakryla som si hlavu vankúšom. Pri ňom si prejdete putom sebazáchovy. No ale musím priznať mala som čo robiť aby keď som to prvý krát počula nevybuchla do smiechu.
*Ráno* ,,No čo je ty honič?" spytála som sa až bol červený až na tom svojom...
