1.

48 5 0
                                    

Část by : Kajushh


*flashback*

Slnečné svetlo šteklilo moju chladnú pokožku a donútilo ma otvoriť ospalé oči.Svoj zelený pohľad som zapichol na neznámeho muža,ktorý sa skláňal nad mojou posteľou ''Pán Clifford, ako sa cítite?'' pristúpil ku mojej posteli a ľahko sa na mňa usmial.Jeho telo bolo pokryté bielym odevom (rasista!) ''K-kto je pán Clifford? Č-čo sa stalo? K-kde to s-som?'' chrlil som otázky rad za radom.Jediné,čo som v tej chvíli potreboval vedieť bolo KTO JE DO PRDELE CLIFFORD A TEN RASISTICKÝ JEHOVISTA (žiadny problém s jehovistami nemám..LEBO TY SI JEHOVISTA!)

''VY, ste pán Clifford,Michael Gordon Clifford. Bol ste v kóme presne šesť mesiacov. Utrpel ste ošklivú autonehodu a ste jediný, ktorý prežil. Váš zdravotný stav bol na hranici medzi vážnou poruchou a smrťou. Nad moje očakávania ste prežil, ale s drobným háčikom.Máte amnéziu..'' hltal som každé jeho slovo.Túžil som vedieť, čo sa so mnou deje a aké následky autonehoda priniesla.''Č-čo je amnézia?'' snažil som sa byť statočný,pretože mi došlo,že miestnosť v ktorej sa nachádzam nebude detská izba a neznámy muž nebude plyšový medvedík,ktorý sa na Halloween prezliekol za jehovistu.

''Amnézia je porucha mozgu pri jeho otrase alebo poškodení. Jednoducho, zabúdate na veci, ktoré ste si v normálnych okolnostiach pamätali. Vo väčšine prípadov sa spomienky nevrátili, ale sú aj prípady, pri ktorých sa naopak vrátili rôznymi spôsobmi. Pamätáte si na vašu rodinu?'' a bolo to tu.Nepamätal som si nikoho, len mamu.Nedokázal som si vybaviť nikoho z rodiny ''Len mamu,L-lauren.''

''Máte otca, veľkú rodinu a dobrých priateľov. Autonehodu zapríčinil váš starší brat Jake,ktorý bohužiaľ neprežil..''

A peklo sa začalo.

*end flashback*

Pokladal som nohu pred nohu v snahe nešmyknúť sa na ľade, ktorý panoval po celom chodníku.V ušiach som mal zastrčené slúchadlá, moje verné priateľky. Nenávidel som tieto rána a hlavne tú zdĺhavú cestu do školy. V podstate som nenávidel každého, kto mi prišiel na myseľ. Tváre mojich nechutných spolužiakov som nedokázal pozorovať bez toho, aby som zo seba nedostal nepríjemné zamraučanie. Nenávidel som Ashtona a tú jeho odpornú tvár, nedalo sa naň pozerať.

Vošiel som dovnútra hlavnej budovy školy a moje ľadové líca zalial teplý vzduch, ktorý narážal na každé chladné miesto môjho tela (NO PERVERSE). Tlačil som sa cez všetkých ľudí až ku svojej skrinke s číslom 69.Hneď,ako som sa k nej dostal šmaril som do nej svoj čierny batoh, z ktorého som ešte vytiahol učebnicu matematiky.

Prešiel som znova ten istý dav, v ktorom sa nachádzal každý jeden debil sveta. Cez zmalované dievčatá až po prírodné, vyšportovaný chalani, ktorý mali miesto mozgu brokolicu.

Prešiel som cez dlhú chodbu a dostal sa do útrob našej ''úžasnej'' školy a mieril si to do triedy.

Vrazil som do niekoho výrazne vyššieho a staršieho.Zamraučal niečo v štýle ''Čum si na cestu,buzík.''.Hneď som vedel o koho ide.Rýchlosťou svetla som otočil svoju dúhovú hlavu k Irwinovi a môj pohľad sa stretol s tým jeho.Bola v ňom vidieť čistá nenávisť.Čo to kurva dostal? Pomyslel som si (#problémky).

''Aj ja ťa rád vidím Ashley.'' falošne som sa naň usmial a venoval mu svoj vztýčený prostredník, na ktorom sa nachádzalo tetovanie v podobe X.''Som Ashton, žiadna Ashley. Vypadám hádam, ako teploš?'' ukázal na svoju maličkosť a nakrčil ten jeho obrovský frňák,ktorý vypadal,ako péro Chucka Norrisa.Uškrnul som sa tak, aby to Ashley nevidel a dostal moju odpoveď ''No,vonku je slušná Antarktída a hneď,ako som ťa uvidel mal som pocit, že som sa presťahoval do Afriky.'' Ashley sa len zasmial tým jeho nákazlivým smiechom, ktorý vo mne vyvolával pocit smiať sa s ním ''Mikey,Mikey malý,hlúpy Mikey..jediný,kto prišiel z Afriky si ty. Veď s Hoodom ste si tak rozumeli! Čo sa posralo? Zistil, aký slabý kúsok si vzal do postele?'' jedným krokom som sa od neho vzdialil.Ashton využil situácie a natlačil ma na stenu za mnou. Bol vyšší o pár centimetrov, jeho vlasy VŽDY vyčesané nahor mu pridávali na výške.''Koľko chlapčekov už si vystriedal? Jedného,dvoch..troch? Ba žiadneho?'' jeho telo bolo až moc pritisknuté na tom mojom tak,že by sa medzi nás nevošiel ani papier.

Mal som 100 chutí mu odtrhnúť gule.


EH EH EH..po strašne dlhej dobe som tu s novou časťou (ďakujem Slaninka♥) ;-; Vôbec sa mi nechcelo to písať..to vám poviem na plnú hubu ;-; Slanina je donútená napísať časť do 24 hodín, inak Ashton príde o gule :))

S pozdravom kajushh♥

PS:Žiadne gule mu trhať nebudem.

PPS:Možno ho vykuchám :)))

PPPS:A možno ho ojebem o umývadlo..

PPPPS:Kecám :)))

PPPPPS:Dobrú noc detičky O:))

Dostali jste se na konec publikovaných kapitol.

⏰ Poslední aktualizace: Oct 28, 2016 ⏰

Přidej si tento příběh do své knihovny, abys byl/a informován/a o nových kapitolách!

Apatia - MashtonKde žijí příběhy. Začni objevovat