Príbeh o nás [SK translate]

Prológ

A teraz je to už skôr tragédia, ako príbeh o nás.

Elena Gilbertová stála pred penthousom v hoteli Four Seasons, žmoliac ruky pozdĺž jej tela. V hrudi jej nervózne bilo srdce, kým čaká, než sa otvoria dvere. Zvyšok jej života závisí od toho, aké rozhodnutie padne na druhej strane dverí. Môže to byť ono. Toto bude moment, na ktorý predošlé roky čakala a robila pre to všetko.

Ak by sa veci diali podľa nej, spôsobila by inej žene ešte viac bolesti, ako si len vedela predstaviť. Keď sa veci vyvinú správne, zruinuje tej žene svadobný deň. Keď sa však veci vývinu nesprávne, on bude ten, ktorý bude tej žene dávať na prst obrúčku a Elena bude samozrejme prinútená prijať krutú realitu, ktorej sa tak veľmi snažila vyhýbať.

Popravde, nečakala, že sa v 26. rokoch života dostane do tak nepredstaviteľnej situácie. Elena si vždy predstavovala vo svojom živote veľa vecí, no to, že si ju nejaký chlap zoberie a odkráča s ňou preč od nádhernej ženy, ktorú si mal v ten deň vziať, to by ju nenapadlo ani vo sne.

Keď mala 22, predstavovala si jej meno prvé v zozname New York Times Bestsellers. Rok na to si predstavovala ako bude mať dokonalého chlapa a s ním ešte dokonalejšie deti. V 24. rokoch si zase predstavovala deň, keď už sa naozaj nezmohla na nič a želala si, aby všetko trápenie konečne skončilo. A keď mala 25, predstavovala si ako sa jej život dal do starých koľají, znovu snívala o tom, ako sa stane autorkou románov, ktoré budú s jej menom prvé v zozname. No a teraz, keď má už spomínaných 26, predstavuje si život, ktorý naozaj za niečo stojí, kopy napísaných románov a jeho. Predsa len bol na konci aj on.

Skamenela, keď započula kroky na druhej strane obrovských dverí a ani sa nenazdala a stála priamo tvárou v tvár s ním. Z jeho vygulených očí a pootvorených úst bolo jasne čitateľné, že bola poslednou osobou, ktorú by za týmito dverami očakával. "Elena," vydýchol a jednoducho stratil reč.

"Ahoj," jednoducho na neho vybafla aj keď v sebe dusila zvyšok. Naďalej si nervózne šúchala ruky až ich mala celé požmolené. "Vyzeráš dobre," bolo jedine čo sa zmohla povedať, keď na neho zízala v na mieru ušitom Ralph Lauren obleku aj keď nemal oblečené sako, pretože ho nenosil kým nemusel, aby vynikla košeľa z drahej látky. Na goliery mal rozopnutý gombík a pod nim vysela uvoľnená kravata. Vyrážal jej dych.

"Prečo si prišla?" konečne sa opýtal po chvíli napätého mlčania.

Milión krát jej v hlave rýchlosťou svetla preblýslo, ako mu to vysvetliť, ako sa mu ospravedlniť, no ani jeden nápad jej neprišiel vhodný a už vôbec nie, keď ešte stále stála na chodbe hotela. Snažila sa zazerať po apartmáne, či niekoho nezazrie, no nebola si istá a tak sa radšej opýtala. "Môžem ísť ďalej?"

"Prečo?"

Cítila ako v nej aj ten malý kúsok nádeje umrel pri tom, ako počula tón jeho bezcitného hlasu. "Viem, že tu nemám čo robiť, ale prosím ťa, daj mi len minútku. Potom mi môžeš povedať čokoľvek, dokonca ma aj poslať preč, prosím len tú jednu minútu."

Mal zúrivý pohľad, no jeho telo pôsobilo ľahostajne a na tvári mal zvláštny výraz. Už si myslela, že jej zabuchne dvere pred nosom skôr, ako bude mať šancu niečo povedať, no nakoniec urobil krok dozadu a pustil ju dnu. Srdce mala až niekde v krku od toho, ako jej bilo. Prešla okolo neho a vstúpila do obrovského penthousu, ktorý vyzeral byť naozaj prázdny.