Ahoj, volám sa Emma a mám 17 rokov. Som zo Slovenska ale od 5 rokov bývam v Česku, konkrétnejšie v Kladne. Mám tam veľa kamarátov. Jedným z nich je aj Vadim. Áno ten youtuber. Keď ešte nebol taký slávny bavili sme sa celkom dosť. No postupne sme dospievali tak sme sa aj nejak prestávali baviť. On si našiel iných kamarátov a ja tiež. Občas som na to spomínam, ako sme sa spolu ako malé deti hrávali..alebo keď sme ráno chodili spolu do školy, keďže sme od seba bývali len zo 2-3 domy. Áno, aj teraz sedím na stoličke a pozerám sa priamo na našu fotku. "Emmka, poď dolu!" vytrhla ma mama svojim krikom z rozmýšľania. Zbehla som dolu po schodoch do kuchyne. "Prosím ťa, utekaj kúpiť ryžu do obchodu." poprosila ma mama. "Okej, len sa umyjem" usmiala som sa a šla do kúpeľne. Vyčistila som si zuby a umyla tvár. Dlhé blond vlasy som si stiahla do copu a vybehla hore do izby. Čierne legíny a mamkin veľký sveter bola super kombinácia. Keďže vonku nebola taká zima, obula som si len tenisky a vyrazila. Obchod našťastie nemám tak ďaleko.
Vstúpila som do obchodu a šla som rovno k regálu s ryžou. Zastavila som sa ešte pri čokoládach. Keď som to už mala namierené k ryži zbadala som vysoký tieň predo mnou. Zdvihla som hlavu a predo mnou stál Vadim. "Ahoj Emmo!" pozdravil ma. "Ahoj Vadim, dlho sme sa nevideli" usmiala som sa. "fuu no to teda celkem dlouho. Jak se máš?" spýtal sa ma milo. "Pohode celkom čo ty, ako sa ti darí?" vykoktala som zo seba. "Víš co, jde to. Možná nemám tolik času jak dřív ale je to fajn." Ten jeho hlas mi celkom chýbal odvtedy. Povedala som mu, že už musím ísť tak sme sa rozlúčili. Išla som už ryžu platiť no v tom som zistila, že som zabudla doma na stole peniaze. Kurva! "To je dobrý." povedal zrazu niekto spoza mňa a zaplatil ryžu za mňa. Otočila som sa a stál tam opäť Vadim. "To nemusíš, ja sa kľudne vrátim domov pre peniaze" protestovala som. "Řekl jsem, to je dobrý" pozrel sa na mňa vážnym pohľadom. Povedala som mu, aby išiel so mnou ku nám, že mu to vrátim. Po chvíľke súhlasil.
Cestou sme sa rozprávali o všetkom čo sa za tie roky zmenilo aj nezmenilo. Ako sme sa zmenili my. Boli sme už pri našom dome, tak som chcela ísť pre peniaze ale Vadim ma stopol. "Ne Emmo, nemusíš mi to vracet, je to vážně dobrý" usmial sa. Tie jeho oči. Na tie sa naozaj zabudnúť nedalo. "Okej.." pristúpila som nakoniec. "Můžu tě obejmout?" spýtal sa po chvíli ticha. "Jasné" prikývla som s úsmevom. Zohol sa a pevne ma objal.
Ach tento moment som už nezažila pár rokov. Objímali sme sa asi 2min a potom sme sa rozlúčili a ja som vbehla do domu.
Keď som sa vyzula, podala som mame ryžu. "Kto to bol?" vyzvedala. Určite nás videla pred domom. "Vadim." povedala som s úsmevom a vybehla som rýchlo po schodoch do izby a hodila sa na posteľ. Otočila som sa na chrbát a usmievala sa na plafón. Celý deň som rozmýšľala už len o Vadimovi.
Taak tu je taký prológ alebo skôr prvá časť :) Dúfam, že vás to zaujalo a budem rada za každý vote a koment :) pekný deň vám prajem :)
YOU ARE READING
Old neighborhoods - Vadim Tkachenko
Fanfiction"Nikdy by som neverila, že by si to dokázal spraviť! Si obyčajný hajzel! Už ťa nikdy nechcem vidieť!!" treskla som dverami. "Počkej, já o tom nevěděl!! kričal po mne. Tak rozhodla som sa písať príbeh o Vadakovi. Dúfam, že vás to zaujme :)
