MOTHERFUCKER

Chapter 20

Harryho pohľad:

Ráno som sa zobudil s Louisom v objatí, bolo to príjemné, nechcel som ho budiť, bolo príjemné vidieť ho aký je spokojný a krásny keď spí. Dokázal by som sa takto prebúdzať každé ráno a absolútne by mi to neprekážalo. Dnes musíme ísť do práce, zabudol som nato, že dnes nemáme voľno. Malým bozkom na čelo som sa snažil zobudiť Louisa a podarilo sa mi to. Našťastie.

-„Prečo ma budíš Harry?" povedal rozospato ešte so zavretými očami.
-„Pretože práca volá, vstávaj." Cítil som sa ako otec, ktorý vyháňa svoje deti do školy.
-„Ale mne je tu dobre." Pritlačil sa ku mne oveľa viac než bol.
-„Aj mne, ale musíme ísť do práce ak chceme dovolenku, tak rýchlo." Povedal som rázne.
-„Dobre dobre, nekrič po mne, bolí ma hlava. Vypili sme dve fľaše vodky, dvaja, nečakaj odo mňa rýchle reakcie. Ďakujem." Pretrel si oči, ktoré následne otvoril a ponaťahoval si svaly, tak ako to robí každé ráno.

Ja aj Louis sme sa vybrali obliecť. Louisovi som požičal svoje čierne tričko, keďže nechcel ísť v tom svojom, vraj smrdelo od vodky, no ja som v ňom len cítil tú pravú vôňu Louisa Williama Tomlinsona. Ešte stále rozospatí sme sa vybrali do auta aby sme sa čo najrýchlejšie dostali do práce.

Bál som sa, že mám v sebe ešte nejaké to percento alkoholu a nebolo mi to jedno, nechcel som prísť o vodičák, a už vôbec nie keď robím v nemocnici. Preto som šoféroval pomaly a opatrne. Po tom ako sme prišli do nemocnice a zaparkovali auto, sme vystúpili z auta a pritiahol som si Louisa do veľkého bozku, ktorý mi chýbal, nechodíme spolu, viem to, ale aj tak, nechcem zabudnúť na ten moment zo včera. Po vchode do nemocnice sme sa každý vybrali svojím smerom aby sme si čím skôr dokončili papierovačky a podobné somariny.

Louisov pohľad:

Chodíme spolu? Nechodíme spolu? Neviem, myslím, že to čo mi včera vravel bolo vyznanie lásky, dokonca sme potom spolu zaspali v objatí, ale neopýtal sa ma či budeme spolu, nechápem to. Veď ak chcel tak to mal snáď začať, alebo som to mal začať ja? Neviem, mám v tom zmätok a nepáči sa mi to. No nič, mal by som sa vrhnúť do papierov, mám ich tu až príliš veľa aby som to dnes stihol.

Po asi dvoch hodinách papierovačiek som sa vybral urobiť si kávu, no zrazu ma čiesi ruky objali okolo pasu, zľakol som sa nepočul som kroky, no keď som videl vytetovanú kotvu upokojil som sa.

-„Čo tu robíš Harry?" spýtal som sa s pozostatkami strachu v hlase.
-„Nevedel som to bez teba vydržať zlato." Obsypával mi krk bozkami, tak som naklonil hlavu do jednej strany, aby mal lepší prístup.
-„Si šialený zľakol som sa, veď som ani nepočul kroky."
-„Zato, že ty si posera a ja viem chodiť po špičkách ja nemôžem." Povedal sarkasticky.
-„Ja nie som posera! A už vôbec nie kvôli tebe veď sa na seba pozri, teba by sa nezľaklo ani šteňa!" povedal som so smiechom v očiach.
-„Toto si si posral." Dokončil a začal ma štekliť.

Šteklil ma tak dlho, že som mal pocit, že ma roztrhne od smiechu, no keď som videl ako si to Harry užíva vydržal by som to od neho aj celý život, to ako sa na tom rehotal a to všetko bolo neodolateľné. A to som na Harrym miloval.

tadaaa dalšia časť ? prichádza mi obdobie depiek, takže mám pocit, že nebudem robiť nič iné len písať a písať, no nič nesľubujem.

I love you to the moon and back. ♥