I am lost in your eyes ♥

2.

Prešli mesiace odo dňa kedy som sa spoznala s Bro. Život akoby sa otočil naruby. Milovala som ho. Ale ako to všetko bolo:

V  tú noc kedy sme sa spoznali:

Boli sme u neho doma. Lili som nehala u mňa doma spať a my sme ušli niekam. Viezli sme sa v aute ani neviem kam. Až sme boli u neho doma. Ľahla som si a on ku mne prešiel mi rukou po brušku. A mňa striaslo vedela som čo bude nasledovať ale tešila som sa na to. Neviem ako som sa sem dostala som moc opitá na to. V tom ma pobozkal a mne zmizol svet. Všetko zmizlo celý svet. A ja som tam len ležala. Bola som v oáze nevedela som koľko času prešlo. Boli sme spojený fyzicky ale aj psychicky. Nevedela som čo sa somnou deje. Ťahal ma, škrtil, usmieval sa no mne sa to páčilo ani neviem prečo. Keď sme skončili zapálili sme si cigaretu,zhulili sme sa  a v objatí zaspali. Nevedela som kedy sme skončili, ale bolo už ráno. 

Nasledujúce dni:

Písali sme si non-stop a ja som sa usmievala ako debil na display mobilu. Každý jeden raz som sa len usmievala ako debil.. Ale bolo to tak dobre. Stretli sme sa znova a znova sa stalo to isté akoby sa len poastavil čas a mne sa len páčilo byť v oáze. Milovala som ho celého dušou i telom no nevedela som ako sa mu dostať pod kožu. Bol odolný. V tú noc som ho spoznala lepšie povedal mi o sebe viac. A ja som nechápala ako som mohla nájsť niekoho tak podobného mne. Nevedela som a nechápala. 

Nasledujúce mesiace:

Všetko sa začinalo rúcať ako domček z kariet. Odrazu na mňa nemal čas a ja som nevedela ako ďalej ako bez neho žiť.. Bola som ako chodiaca zombie. Nestarala som sa o sebe a bezcieľne blúdila a jediný kto mi pomáhal bol kamarát, ktorý ma miloval. No moje srdce bolo už dávno zamknuté a kľúč mal len on. No on ho zahodil akoby na tom nemal žiaden podiel akoby on nerozbil zámku akoby on nedal na moje srdce novú akoby on si nezobral kľúč akoby to nebolo samo o sebe hrozné. Nevedel čo prežívam a tak to bolo dobre. 

Keď sme sa opäť stretli:

Bola som práve na chate keď mi prišla od neho správa. Nevedela som prečo mi píše. Nevedela som nič. Ale po tom ako mi napísal, že sa rúca a je mu hrozne okamžite som si zbalila veci. Nastúpila na vlak a šla za ním. Zobrali sme sa do lesa. Niekam mimo ľudí. Obaja sme nemuseli ľudí. Boli sme radi keď sme boli sami. Bolo to mimo mesta kúsok od miesta kde býval male miestečko ktoré by len tak hocikto nenašiel. Keď som to uvidela bola som unesená. Kiežby to mohol vidieť každý. Bolo to o tom istom ako vždy. Mohli sme sa spolu baviť aj 5 krát alebo aj možno 10 za noc. Ale strávili sme veľa aj rozprávaním cítila som sa šťastná. Konečne sa usmievam. Po preplakaných nociach a dňoch som šťastná. Nikdy by som nemyslela, že toto budem zažívať. Už viem prečo láska bolí.