"Kurva Justin!" Zakričala som naňho.
"Proste som to pohnojil,dobre? Sklamal som ich!" Kričal na mňa neprítomne späť. V jeho očiach sa ligotali slzy no keď na mňa upriamil zrak,videla som tam hnev. Nebol naštvaný na mňa,vlastne nemal dôvod. Bol naštvaný na seba,za to že robí to čo mu niekto prikáže. Poznala som ho príliš dobre aby predomnou skryl emócie. Bol ako môj brat.
"Justin prosím,oni tu ostanú. Naozaj,vieš aké sú. Vedia čo je pravda a nenechajú sa len tak zlomiť. Milujú ťa!"
"Ale no tak,Dominika. Aj oni vyrástli,v poslednej dobe radšej veria tomu tam vonku...než mne. Strácam ich" Na konci sa mu hlas zlomil. Sklonil hlavu a dopadol na mäkký gauč.
Hlava tohto celého chaosu nieje Justin. Nemôže za to,môžu za to oni. Vyhrážanie. Telefonáty. Potom to ide samé,halucinácie až sa z neho pomaly stáva psychopat. Dnes večer sa ukážeš na premiére tvojho nového filmu so žuvačkou v ústach,budeš arogantný a nepríčetný. Alebo tvoja sestra,Jazmyn však? Neskočí dobre. Bol posledný telefonát. Vedel od koho to je,nikomu to však neprezradil. Bojí sa. A nevie to zastaviť. Proste to nejde. Všetko čo mu prikážu spraví,odkáže alebo dokáže. Nechce prísť o nikoho zo svojej rodiny pretože ju miluje. Možno nikdy nemal úplnú rodinu,kedže ich otec opustil. Bol to osud,pretože až teraz cíti tú pravú rodičovskú lásku. Až teraz,keď je na pokraji svojich síl. Nechcel byť závislý na dorgách ani ich len vyskúšať. NIKDY nechcel nikoho sklamať,no stalo sa. Tí ľudia tomu veria miesto toho aby ostali s ním. Dáva si prestávku,vtedy zabráni tým škandálom.
"Justin,povedz nám niečo o tom rozhodnutí s hudbou? Končíš alebo,ako to je?"
"Neviem"
"Vrátiš sa ešte niekedy?"
"Neviem."
Bola som tam keď to hovoril a srdce mi v tom momente puklo. Myslím,že sa už nikdy nedá poriadne dohromady.
"Som tu s tebou Justin." Zašepkala som. "Ja neodchádzam! Sakra,však sa poznáme už od plienok. Viem že za nič nemôžeš." Trochu som zvýšila hlas,nevedela som znovu začať kričať.
"Nie,nie,nie" Nepríčetne krútil hlavou. Vedela som že toto nieje dobré. Hlas sa mu triasol,počula som vzlyk. Stála som od neho asi 3 metre no rozbehla som sa k nemu. Dopadla som na gauč vedľa neho a vtisla ho do svojho objatia. Je to silný chlap,vždy zatne zuby a ide ďalej. Ale teraz? Je to ako hra v ktorej stratil všetky životy a musel začať od znova.
"Som tu,šššt" Fňukal mi do trička ako malý chlapec čo si rozbil koleno. Ale nevadilo mi to,musí vedieť že som tu s ním. Po pár minútach,možno desiatkach minút sa ukludnil no neodťahoval sa. Chvíľu som s ním ešte sedela v objatí no potom sa jeho dych úplne spomalil. Zaspal. Usmiala som sa a odtiahla som ho od seba. Postavila som sa z gauča a jeho som prikryla. Niečo nezrozumiteľne zamrmlal,deku si pritiahol bližšie k telu. Keď si odokryl nohu,zachichotala som sa. Stále to bol on. Stále to bol kidrauhl. Chcela som ho nechať samého no neodchádzala som z domu. Vyšla som schodmi hore do izby kde som sa zakryla aj ja a pomaly zaspala.
***
"Dominika?" Počula som rozospatý hlas z dola. Bolo v ňom počuť neistotu no nechcelo sa mi ísť dole. Aj ja som sa prváe zobudila.
"Domča!" Tentoraz zakričal. Musela som si zakusnúť do jazyka aby som sa nerozosmiala. Počula som kroky do jeho izby v ktorej som sa práve nachádzala a schovala som sa pod paplón. Otvoril dvere a poobzeral sa. Vedela som že ma vidí,no nejak nereagoval. Začala som sa báť,keď sa asi minútu nič nedialo a preto som vystrčila hlavu. Zvrieskla som keď som pocítila teplý dych na mojom krku. Ležal vedľa mňa z druhej strany a dýchal mi na krk. Po chvíli som sa ukludnila,toto mi nerobil prvý krát. Otočila som hlavu na jeho stranu a naše nosy sa takmer dotýkali. Šteklilo ma to preto som sa začala smiať. Jeho ruky však poputovali na moje brucho kde mi jemne prechádzal a ja som sa otáčala v kŕčoch. Nenávidím šteklenie a najviac nenávidím keď ma šteklí on.
"Justin prestaň" Počula som jeho smiech
"Povedz že tu budeš navždy pre mňa" Prestal sa smiať no keď sa mi vykotúlala slza od smiechu,znovu začal
"Justin! Do riti! Á-áno,budem. Mi-minimálne navžd-y" Smiala som sa. Mysela som že ma už pustí no neprestal
"Povedz mi čo na mne najviac miluješ?" Pokračoval,tentoraz úplne vážne. Nerozmýšlala som,chcela som aby ma už pustil a preto som vykríkla.
"Milujem tvoje vlasy. Pusti ma" Zarazil sa a prestal. Chytil si svoje vlasy a nechápavo sa na mňa pozrel.
"Teda,nie len tvoje vlasy. Si celý perfektný. Vieš,že si to o tebe myslím. To mi napadlo ako prvé" Doplnila som a on mykol plecami. Potom sa iba uškrnul a padol na posteľ vedľa mňa. Nikdy sme neboli viac ako najlepší priatelia aj keď to média vždy prekrútili. Naozaj sa poznáme už od plienok a preto ho poznám lepšie ako kohokoľvek.
Ok,to meno Dominika som si neodpustila. :D
