Dievča za zrkadlom

,Domov'

Museli sme ísť niekam fakt ďaleko, pretože som po ceste zaspala. Vzbudil ma až zvuk buchnutia dverí od auta- mama. Pomaly som otvorila oči a obzrela si miesto, ktoré sa má stať mojim domovom. Nič zvláštne až na to, že každý dom bol iný. ,Zaujímalo by ma, ktorý je náš ' pomyslela som si. Všetky boli veľmi ale veľmi staré. Líšili sa aj tvarom a veľkosťou. ,, Edlyn vystúpiš vôbec z toho auta? " spýtala sa mama posmešne. ,,No tak teda dobre " povedala som znechutene a vyliezla som z toho fialového auta. Stáli sme pred krásnym krémovým domom. Padla mi sánka:,, Tu budeme bývať?",, Jasné že nie " povedala mama a sánka sa vrátila späť. , A kde teda bývame?' spýtala som sa sama pre seba.,, Na konci tejto ulice " povedala mama ako keby mi čítala myšlienky. Asi si všimla môj beznádejný pohľad na ,nekončiacu' ulicu. ,, Tak ideme " vyhlásila s vozíkom s asi 10 krabicami za chrbtom. Vykročila v pred a ja, ako inak, otrávene za ňou. Išli sme išli až sme tam konečne došli. ,Toto nieje dom' pomyslela som si. ,, Keď ho vymaľujeme bude prívetivejší."
,,Nebude " povedala som a pozrela som sa na šedý mohutný dom. Mama zaklopala. ,,Prečo klo..." Otvorila nám nejaká stará pani v zelených šatách.
,,Vstúpte" ozvalo sa z pier natrených červeným rúžom. ,Kto to do pekla je, a čo robí v našom dome?' Vstúpili sme. Naskytol sa nám pohľad na vnútro domu. ,, Poďte za mnou " povedala tá s namachlenou pusou. ,, Tento dom bol postavený v 18. storočí.....  Bla bla bla bla bla bla bla bla bla.... odvtedy som ju nepočúvala. Pohľadom som prebehla po miestnosti. Šedá ako aj dom. , Túto vyfarbýme modrou' dala som prsty do obdĺžnika ako fotograf a predstavila si to. Predsieň bola vcelku dlhá, asi tak 6 metrov. Vošli sme do ďalšej izby. Obývačka. Znova šedá farba. , Táto bude tyrkysová.' Zrazu ma niečo vyrušilo. Bolo to obrovské mosadzné zrkadlo. Ako keby ma s ním niečo spájalo. Hmmmm.... zvláštne.... ,,Poď Edy" kričala na mňa mama z ďalšej miestnosti. ,, Toto je tvoja izba, zatiaľ sa vybal ja si s pani Winstowlownou prezrieme dom."
,,OK" potláčala som smiech nad menom tej pani. Mama zatvorila dvere. Ide sa vybalovať.

Konečne všetko vybalené. Hurá!!!
A čo teraz? Zavolám Jackovi... Piiiiip piiiip  piiiip
Čau baby už si tam?
Čau, už hej. Ten dom, a moja izba... úplná bomba.
A čo susedia?
Zatiaľ som žiadnych nestretla... Až na jednu babku. Pôsobila veľmi dramaticky ako keby nám predávala niečo čo predať nechce.
A to je dobre?
Neviem...
,,Edlyn poď do kuchyne."
,,OK už musím, pá Jack"
,,To už ma opúšťaš?"opýtal sa žartovne.
,,Tak pá"
,,Ale... " zavesila som skôr ako dopovedal.
,,Idem!"
To jedlo bolo úžasné. Mali sme pizzu. Celý čas som sa pozerala na to zrkadlo. Áno, bolo vidieť - máme otvorenú kuchyňu. Potom čo sme sa najedli sme do 21:00 pozerali telku.
Ide sa spať.