Démon, ktorého milujem

***

Prirazil ma k stene. Z očí mi vytiekli slzy, ale ani som nemukol. Tak to mal rád a ja som sa musel podriadiť. Vzdal som akúkoľvek snahu zastavit ho už dávno. Veď prečo by som to robil. On to chcel a ja som chcel jeho. A toto bola jedina možnosť.

"Milujem ťa" vyhŕkol Naruto.

V miestnosti nastalo ticho, prerušované len hlasným dýcháním blondiaka.

Jeho modré oči sledovali chlapca pred ním, ktorému práve vyznal lásku.

Sasuke sa na blondiaka chladne zadíval. Nečakal od Naruta niečo také.

"Ja teba nie," povedal a zadíval sa do strany. Z nejakého dôvodu nezvládal prenikavý pohľad tých modrých očí. Vzdychol si, potom sa otočil a chcel odísť.

Zastavila ho až ruka držiaca jeho predlaktie.

"Prečo? Daj mi aspoň šancu. Prosím," šepkal a znelo to, že sa každú chvíľu rozplače."

Pritiahol si ho a drsne pobozkal. Naruto chvíľu protestoval, snažil sa ho odtisnúť, ale Sasuke sa nedal.

"Dobre, budeš môj," uškrnul sa a blondiak si práve v tej chvíli pomyslel, že sa upísal diablovi.

Otvoril som oči a obzrel sa. Bol som u Sasukeho na gauči. Začal som rozmýšľať, ako som sa tam dostal, ale bodavá bolesť mi hneď všetko vyjasnila. Prevrátil som sa na bok a ostal pozerať do steny.

Slzy som mal, ako vždy po sexe, na krajíčku. Sasuke sa zas len pohral a nechal ma ležať tam, kde som odpadol. Pritiahol som si deku, ktorú na mňa zrejme potom hodil, aby som tam neležal len taký nahý a vzdychol som si.

Už to bol rok? Rok, čo som mu vyznal svoje city, rok čo ma prijal ako svojho partnera. Ale naozaj som ním bol? Vždy ma len tvrdo pretiahol a nechal tak. Nikdy ma nikam nevzal. A už vôbec som nemohol s ním ísť medzi jeho priateľov.

Začul som buchnutie dvere a otočil hlavu smerom k dverám. Do obývačky vošiel Sasuke a s ním aj nejaké dievča. Chichotalo sa na niečom čo povedal. Keď ma zbadal zastal a stíchol.

"Ešte si tu?" spýtal sa chladne. Ja som ho však nevnímal, pozoroval som dievčinu. Celá sa červenala a snažila sa dívať inam než na mňa. Až potom mi došlo, že síce som zakrytý, ale polovica zadku mi spod deky vykúka.

Vstal som a hodil po ňom deku.

"Nie, už nie," povedal som a šiel si vedľa po svoje veci.

Tí dvaja sa mi už viac nevenovali, sadli si na gauč, na ktorom som ešte pred chvíľou sedel a rozprávali sa.

Závidel som. Neuveriteľne som tej babe závidel a zároveň žiarlil. Prečo sa aj so mnou nerozpráva?

Lebo si len jeho hračka.

Zavrtel som hlavou, aby som sa tej myšlienky zbavil. Obliekol som si svoje veci, ale tričko som nemohol nájsť, tak som sa na to vykašlal. Prešiel som okolo nich a vchodové dvere za sebou priam zatresol. Určite to počuli.

Nečakal som, kedy ma Sasuke príde okríknuť a radšej som sa rozbehol ulicou preč.

Si chlap, toto nič nie je.

Snažil som sa pozbierať. Veď nebudem predsa revať kvôli takej somarine.

Ale aj tak som nemohol poprieť, že ma to sklamalo...bolelo...štvalo...

Chcel som Sasukeho lásku. Chcel som ho pre seba. Chcel som, aby ma bral ako rovnocenného. Ale on proste nič. Pohral sa a nechal ma tak. Ako dieťa, ktoré sa pohrá a potom o hračku stratí záujem.