~ nová nádej na život ~

smutný návrat domov

Tak to Filip býval ešte ďalších 6 rokov dokým nedokončil gymnázium . Adela vedela že Filip nemá jasno s vysokou školou . Mal ale pred sebou ešte dva mesiace prázdnin. Keď už Filip zaspával nápadlo že by sa mohol prísť pozrieť domov . A druhý deň sa obliekol zbalil kufre a sadol za počítač aby si zohnal letenku do Nemecka . Keď ju zohnal išiel za Adelou a vyrozprával jej to . Adela ako vždy prikivla a dala mu niaku desiatu . Keď bol Filip pred lietadlom a lúčil sa s Adelou a zdalo sa mu že Adela je ako jeho mama, lebo tak smutno mu bolo keď mu mama zomrela. Keď prišiel do Nemecka zobral si taxík a prišiel tam kde bývali jeho rodičia . Ale zostal v nemom úžase, dom kde predtým bývali jeho rodičia sa ako keby prepadol pod zem . Bola tam len hlina a kamene . Filip sa rozplakal a bežal ku svojim starým rodičom a dúfal že tam budú . Keď prišiel k domu a zazvonil na zvonček . Dvere sa otvorili a do dverí sa postavila teta ktorú Filip nikdy nevidel . A povedala mu : Ahoj čo tu hľadáš chapček ?
Filip chvíľu nevedel čo má povedať ale potom povedal : Dobrý deň  nebývali
tu náhodou pan a páni Schnelovi ?
Teta ktorá stála k dverám ostala v smútku   a povedala : a ty ich odkiaľ poznáš, no ale nestoj tu v zime a pod dovnútra . Filip jej povedal všetko a zažil a teta sa mu predstavila. A povedala že možno má číslo a jeho starých rodičov keď predávali tento dom tak bolo na dverách ich číslo . Filip na to číslo volal a s telefónu sa ozvalo len toto : číslo na ktoré voláte neexistuje . Filip sa v tom okamžiku rozplakal lebo vedel že svoju babku a dedka už nikdy neuvidí . Keď odchzal a domu poďakoval sa tete. A sadol si na múrik otvoril svoj kufrík a vybral sú s neho desiatu od Adeli . Už vol večer a chladno tak si na seba dal aj teplú bundu . Keď dojedol desiatu videl v diaľke videl vela svetiel a v nich osoby veľa rôznych osôb . V jednom okne sa hádali a v druhom sa zas bozkávali . Keď sa otočil videl most z ktorého ho niekdo sodil do lode ktorá ho zaviedla do Bratislavy . Potom si spomenul ako sa na tom moste hrával s kamarátmi.  "Ale počkať jeho kamaráti určite poznajú jeho babku a dedka " Filip sa rozbehol o ulicu ďalej kde býval jeho kamarát . Zazvonil a otvorila mu kamaratova mama.  A povedala : Filipko ty si ale vyrástol a kde si bol tak dlho tvoja babka a dedko prehľadali skoro celé Nemecko . No ale to ich stalo veľa tak museli dom predať lebo nemali peniaze na splácanie . Tak si kúpili dom v Rakusku v Bergu . Filip nesiel ani dovnútra iba sa poďakoval a uháňal na na lietadlo ktoré letelo presne do Rakuska . Keď tam doletel zobral si taxík ktorý ho odviezli do Bergu . Filip si pomyslel : ktorý dom to asi môže byť . Cely deň zvonil a všetky domi až .... Mu otvoril jeho Dedko . Filip sa s plačom vrhol do jeho náručia . Dedko sa nezmohol ani sa slovo no nakoniec povedal : vnucik môj milovaní kde si bol koľké roky hľadali sme ťa všade . Tak sme si mysleli že si mŕtvi . Babka ten nátlak neudržala a .... Filip neveril vlastným ušiam: čo Dedko čo sa stalo ?! Dedko si zobral vnucika na koleno a povedal mu . " Dedko mu povie s očami plnymi slz: Vnučik môj milovaní Babka teraz odpočíva už navždy . Filip sa rozplakal a navrhol dedkovi či by nechcel prísť do Bratislavy ved aj tak s Bergu je to 15min autom . Ale ešte pred tým ako išli do Bratislavy. Prišli na cintorín kde bola pochovaná babka mamka a aj Ocko . Dedko aj Filip si poplakali nad ich hrobami a išli sa pobaliť keď prišli do Bratislavy Adela ich privítala a dala im ovocní čaj. 

             
         POKRAČOVANIE NABUDÚCE