Nepochopená

Od začiatku

Venujem DavidNdel BibkaHostinova a Dida_4

Bolo 10:23 ráno. Sú letné prázdniny. Zobudil ma Čoki, čo je náš pes, yorkshirsky terier. Mám veľkú izbu prepojenú s mojou kúpeľnou.

Ráno som vstala a šla som do vaňe. Potom som si ustlala a išla omrknúť sociálne sieťe na mobil. Potpm som sa ešte pohrala s Čokim a išla sa naraňajkovať. Máme 2-poschodový dom. Zošla som po schodoch . Mama ma už čakala s pripravenými raňajkami v kuchyni. To sa často nestáva. Mama väčšinov ráno leží na posteli a číta si knihu alebo je v robote. Zato oco je v robote stále. Vlastne vidím ho len cez víkend alebo neskoro v noci keď nemá nočnú.

Mamina si sadla vedla mňa a začali sme jesť. Zatial sme ani necekli, ale zrazu mama začala: ,,Necítiš sa niekedy sama? Nechýbajú ti súrodenec? Presnejšie brat?" Ja zarazená pozerám na ňu či  jej neprskočilo. Keď som sa spametala tak som jej odpovedala: ,,Iba niekedy, ale ináč nie. Teda práve že som rada že nemám súrodencov!" dodala som.
Mama videla ako reagujem a preto mu to chcela povedat na rovinu: ,,S tatinom si adoprujeme synčeka", zašepkala. Ja som potihu začala vyšilovať. No jasné mohlo ma to napadnúť. Totiž už minulú neďelu vypratali izbu vedla mojej a natreli ju na sivo dali do nej bielu skriňu, stolík, stoličku a postel s bielym madracom. Máme totiž dlhú hornú chodbu s 4 dverami. Kúpeľňa, spálňa, ,,bratova,, izba na na samom konci moja. Myslela som si že idú robiť hosťovskú.

Neme som vybehla do izby a zavrela dvere, ľahla si na posel, pozerala do blba a rozmýšlala nad šokojúcou novinkou.

Len dúfam že to nebude nejaký krpatý smrad ktorého budem musieť strážiť, vodiť ho do skoly a hrať sa s nim a jeho pofidérnimy hračkami. Hlavnie nie teraz keď sa blíži september a ja sa musím učoť na skúšky na strednú!

Aaaaaahhhhh....!!!

Dúfam že sa 1. časť páčila a poteší ma každý komentár.

*Sasuska*