Winter Love ✔

10

16.12

Dnes mi už bolo oveľa lepšie.

On sa o mňa postaral.

Prinútil ma vypiť teplý čaj a potom ležať pod perinou.

Dokonca ma uspal.

Jeho hlas je nádherný, no keď spieva...

Je to niečo neopísateľné.

Dnes som už dokázala vstať z postele.

Bolo mi oveľa lepšie.

Už som ani nemala horúčku.

Preto som sa postavila z postele a odišla do kuchyne.

Hlad ma vytiahol z postele.

Keď som odišla do kuchyne, takmer som dostala infarkt.

Pri linke stál On.

Bol ku mne otočený chrbtom, no bol tam.

"Nemala si vstať."

Povedal nahnevane.

Rukami si vošiel do vlasov.

"Zničila si to. Nemala si ma vidieť. Nemala."

Nechápala som tomu, čo hovorí.

"Je mi to ľúto, princezná. Zbohom."

Povedal a stále otočený chrbtom odišiel preč.

Odišiel.

Povedal Zbohom.

To jedno slovo.

Odišiel navždy.

Pokazila som to a ani neviem ako.

Cítila som ako mi tvári stiekla slza.

Chladná a osamelá slza.

Tak ako ja.

Znova som sama.

A moje srdce je zničené.

Rozbité.

Prázdne.

Chladné.

Mŕtve.