Krasokorčuliarka

/3/

,,Tak... kedy sa stretneme zas ?" spýtal sa ma čierno vlasý chalan sediaci na lavičke pred ľadovým štadiónom.

,,Neviem... ale rada by som išla s tebou niekde von... ako mimo korčuľovania..." povedala som s pohľadom upretým do zeme.

,,Tak dobre," povedal nadšene.

,,A kam by sme išli ?" spýtal sa ma.

,,No... napadlo mi napríklad kino alebo by sme išli... do parku alebo len tak po Paríži," vymenovala som.

,,Tak beriem tú Paríž," povedal a usmial sa.

,,Tak... je čas ísť..." povedal mi a postavil sa.

,,Tak... ahoj, Plagg..." povedala som.

,,Ahoj, Mari. Zajtra u teba," povedal a pohladil ma po líci.

Odišiel a ja som len stála... z oblohy začalo padať niekoľko bielych chumáčikov studených sťa ľad a jemných jak bavlna... jeden mi padol na zmrznutú tvár a striaslo mnou. Vločka sa roztopila na mojom líci a ako voda stiekla dolu. Usmiala som sa a dala sa do kroku... na oblohe sa pomaly začali zjavovať krásne svetielka menom hviezdy.

Zapozerala som sa na ne... hviezdy a vločky vyzerali tak rovnako... ako keby padali hviezdy a žiarili vločky... miatlo ma to ale i tak som sa usmievala na oblohu. Vločky mi padali do tváre a ja som sa nad nimi rozplývala... zima.. ľad... sneh... vločky...

Išla som zasneženou cestou a zanechávala stopy... perličkovo biely sneh sa trblietal vo svetle lámp a vianočných ozdôb... Vianoce sú zachvíľu tu a ja neviem, čo dám Plaggovi... každý rok mu dám korčule... chcem niečo nové !

Niečo na čo by rád spomínal... niečo vďaka čomu by vedel, že mne na ňom záleží... ale... ako ? Čo mu dám ?

Prešla som pod jednou žiarivou lampou a uvidela pred sebou ľudí... blonďatý chalan a blonďaté dievča...

,,To nie..." šepla som a pozrela sa do zeme.

Na hlavu som si dala kapucňu a schovala si vlasy... prechádzala som okolo nich a počula ich konverzáciu..

,,Doteraz neviem, prečo som to kvôli tebe spravil !" zakričal blonďák.

,,Lebo si nemal na výber Adriánik ! A mňa máš predsa radšej no nie ?!" lepila sa na neho blondínka falošnejšia než kabelky s hadej kože.

,,Áno... Chloé..." povedal ticho a pretočil očami... ale jeho pohľad sa zasekol na mne...

Fajn... je to až moc krátke ale nemám momentálne čas na príbehy a preto hovorím, že až neskôr po Vianociach budü kapitoly viac... dúfam...

Ti_ri_ri :*