!My Bad Boy!

-6-

Zobudila ma mama s tým, že som zaspala. Porazí ma! Dnes sme mali písať tú písomku. Potom ju budem musieť dopisovať. A bude ešte ťachšia. Ježíš!!!! No nič,už s tým nič nenarobím.

Celý deň som bola na mobile a počúvala som hudbu.
Jake Miller-Heaven...
I been on my grind for a while now
I got my top down, music loud, ridin round
Feel like I'm in heaven
I feel like I'm in heaven
So if you feelin how I'm feelin come and ride along
You can find me in the sky with a smile on
Feel like I'm in heaven
I feel like I'm in heaven...(celý song ⬆️)

Mama mi povedala,že si musí ísť niečo vybaviť do roboty. Nevadilo mi to.

Po cvhíli počúvania J.M. som išla hrať na klavíri. Milovala som hudbu. Keď som bola malá hrávala som skoro celý deň. Keď ešte žil otec,chodila som s ním hrať futbal. Ale keď som mala 11 a otec zomrel na rakovinu,proste sa mi ten šport začal hnusiť a prestala som. Nemohla som si nevšimnúť,že tu blízko je futbalové ihrisko. Tak som sa tam išla prejsť.
Keď som tam prišla,videla som ako chalani hrajú futbal. Tréner na nich zakaždým netrafením do brány zahučal. Mali hroznú taktiku. Keby hrali s tímom z Londýna,neprešla by ani minúta a už by bolo 0:3. Proste Londýn je cool! Neviem či títo tu boli vážne taký nemotorný,alebo boli začiatočníci. Nemohla som si nevšimnúť ani to,ako sa namňa jeden stále pozeral. Teda obzerali si ma skoro všetci. Chvíľu som sa len tak prechádzala okolo a potom ma jeden chalan zastavil. ,,Hej,ty! Nemôžme sa sústrediť,keď sa tu prechádza taká krásna kočka." Pozrela som naňho. Bol pekný,ale jaká hláška. Som nemohla! Zobrala som mu loptu z ruky a vykopla ju. Najprv sa odrazila od lampy, a potom pristála v bránke. ,,Vidíš,ja sa dokážem sústrediť." Povedala som posmešne. Asi to uvidel aj tréner,pretože hneď kumne dobehol. ,,Vykopni tú loptu ešte raz!" Povedal a ja som sa naňho nechápavo pozrela. ,,Len ju vykopni!" Poslúchla som. Podal mi loptu a....zas som sa trafila do bránky. Neverila som,veď naposledy som hrala pred 6rokmi!
Tréner sa namňa pozrel,a ja som hneď tušila čo sa ma chce spýtať. Ale ja ešte niesom rozhodnutá.
,,Um..môžem vám dať zajtra vedieť?" Usmial sa a prikývol. ,,Tak keď bude tvoje rozhodnutie áno,tak zajtra príd o 8h. Keď nie tak chodiť nemusíš,bude mi to stačiť aby som pochopil." Povedal a  išiel naspäť trénovať s chalanmi.
Chcela som odísť,no zastavil ma niečí hlas. ,,Ahoj! Som Claire!" Povedala blondkýnka vedľa mňa.
,,Ahoj,som Nina." Povedala som jej a usmiala som sa. ,,Tak čo,prídeš zajtra? Môj otec by bol vážne strašne rád!"  Pozrela sa namňa. Mala pekné sivomodré oči...skoro ako ja. ,,No neviem."
,,Aaa....Nechcela by si niekam ísť? Myslím ako von,do mesta..a ták?" Usmiala som sa. ,,Okej!"
,,Keď chceš mohli by sme zbehnúť tuto do kaviarne." Pozrela som tm kam mi ukazovala. Nevyzeralo to zle. ,,Dobre. Som za!" Povedala som a už ma ťahala dole.

V kaviarni sme rozprávali o rôznych príhodách,čo máme rady,či sa mi páči niaky chalan s tímu. Neboli špatný,ale strašne hrali futbal. Claire povedala že by som ich mala niečo naučiť,ale určite by povedali že pomoc od dievčaťa nepotrebujú. Bolo mi s ňou fajn. A aj ona bola fajn. Nakoniec mi dala svoje číslo aj ja jej svoje a pobrala som sa domov.

Mama ešte stále nikde.Tak som si zapla Tv. Mno..nič zaujímavé! Tak som išla hore. Nemala som čo robiť,mala by som si zohnať domáce..,a poznámky. Pozrem na mobil a..24 zmeškaných hovorou...a 11 správ. Panebože...to si vypočujem....išla som zavolať mame,že som vpoho. No potom vidím,že tie neprijaté hovory niesú od mamy. Sú od Lea! Mala by som mu zavolať. Ani neviem čo chcel keď mi toľkokrát volal.
,,Haló?!" Ozval sa Leo rozospato.
,,Ummm..Ahoj! Čo si chcel že si mi toľkokrát volal?!"
,,Ježíš,Nina! Kde si bola?! Volal som ti asi 20-krát, a ty nič...aj som ti písal!"
,,Ok,ja viem! Všimla som si..a volal si mi 24 krát! A správ si mi poslal 11. Som vpohode..čo sa omňa tak zrazu bojíš?"
,,Tak zrazu? Čo keby ťa zase napadli tí chlapi...a ja by som tam nebol?! Zabudla si už nato?" Už hučal.
,,Nie,nezabudla! A viem sa o seba postarať aj sama."
,,Fajn,ako chceš! Prepáč,že sa otravujem!!!"
Zložil. Čo sa hneď uráža?!

Ďalšie 2 hodiny,som zase počúvala pesničky! Mama stále neprišla domov. Čo mám robiť? V takýchto situáciach si vždy predstavujem to najhoršie. Čo ak ju niekto ukradol?! Čo ak ten jej "tajný" priateľ je  niaký zlodej,mučiteľ alebo vrach?! Dobre kľud Nina! Mama sa vráti. Ale ja sa tu nudím,nemám už čo robiť. Rozmyšľala som že či by som išla za Leom..ale ten by na mňa určite navrieskal! Tak som išla lentak von. Už sa stmievalo ale okolo ešte chodili ľudia. Šla som do mesta. Túlala som sa poobchodoch. Potom som zašla do knižnice. Milujem knihy! Bola som sa popýtať či už nevidali novú sériu Trón zo skla. Nie! Až v marci! Nabudúci rok.

Tak som išla do cukrárne na zmrzku. Ani som si nevšimla ako dlho som bola v meste. Už bolo 9hod(večer😂) a ľudia stále pochodovali po centre mesta.
Išla som teda domov,možno je mama už doma. Radšej som išla cez park,aby som zasa niekoho nestretla v tích temných uličkách.

Zabočila som za roh, a predomnou stále ten muž. Ten muž ktorý ma pred 3 dňami skoro znásilnil. Bol tam sám. Teda aspoň som v to dúfala. Vytiahol dýku,novú dýku..pretože tú jeho som mu ukradla. Odporne sa uškrnul. ,,Ahoj,kočka!" Povedal a začal sa približovať smerom ku mne. Ja som začala ustupovať. Vedela som že keby sa rozbehnem,chytil by ma ani nie za 3-min,kvôli tej ruke.Nemohla som ani zavolať políciu,pretože by ma zabil skôr ako stihnú prísť. Nemohla som robiť vôbec nič,len ustupovať dozadu. ,,Nebodaj sa ma bojíš?" Ten jeho slizký úškrn. Nebola som pripravená na jeho rýchli útok a už som bola na zemi. Au! Niečo ma zaštipalo na ramene. Ten bastard. Začal mi rípať do otvorenej rany! ,,Au! Zlez zomňa ty sviňa!" Zavrčala som naňho. Bola noc a ja som bola v parku,v časti kde neboli nikde blízko niake domy,aby to niekto videl,alebo ma počul. ,,Pohni sa,a si mŕtva!" S týmito slovami sa zomňa zdvihol, a zdrapil ma za rameno tak že som mala pocit že mi ho urve. ,,Teraz pôjdeš somnou. Nebudeš robiť žiadne intrigy,ani kričať. Keď utečieš nájdem si toho Lea! A už ho uvidíš len podzemou!" Zaštípali ma v očiach slzy....nemôžem riskovať Leov život. Nastúpili sme do auta. Ja som sedela vzadu, a ten sviniar vpredu-lebo šak šoféroval.
Bála som sa,aj keď som si celú cestu navrávala že sa báť nemusím.

Došli sme na niake opustené miesto,kde stála ošarpaná biela budova. Teda bielou sa to už nazvať nedalo. Keď sme vstúpili dnu,vyzeralo to zvnútra ako niaka pivnica, sedeli za stolom 7 muži. 7! To by som v živote nedala. Možno by som zložila nazem,tak 3..maximálne. ,,Ale,ale! Nebodaj nás prišla navštíviť tá,ktorá nám vyprášila zadki.A čo tvojho priateľa si kde nechala?" Zazrela som naňho. ,,Keby som nemala zviazané ruky,už by si prosil nakolenách aby som ťa nezabila!" Zdvihol sa zo stoličky. Začal sa kumne približovať,keď bol iba niekoľko centimetrov odomňa...jednu mi vrazil. ,,Dávaj si pozor na hubu! Jedno skurvené šteňa,sa mi tu nebude vyhrážať!" Bastard. Musel mi rozraziť peru,pretože som v ústach cítila chuť krvi.

Sedela som zviazaná na stoličke asi už hodinu. Stále tam hrali karty,a sem-tam pozreli namňa. Vždy som sa nanich zaškerila a oni sa odvrátili. ,,Čo s ňou urobíme?" Začula som ako sa snažia potichu rozprávať. ,,Počkáme dozajtra,a potom ju dáme Dilovy nech ju predá..alebo zabije,je mi jedno čo s ňou bude." Kto je Dil?! Prečo čakajú do zajtra? Potom už stíchli.
V tom niekto zaklopal na dvere. Trhlo somnou. Jeden muž sa postavil a vzal do ruky zbraň.
Otvoril dvere.....a tam nikto. Využila som že sú všetci vonku,a obzerajú si či tam niekto není. Držala som v ruke dýku ktorú som šlohla tomu ktorý mi vrazil. Ani si to nevšimol. Postavila som sa zo stoličky a dvere sa z veľkým rámusom zatreskli. Mykla som sa. Rozutekala som sa po tej "chate". Zahla som za roh,(do kuchyne) a vrazila som do niekoho. Zrazu sa mi zatmelo pred očami,a už mi bolo jedno či umrem.

Ahojte!😂❤Dúfam že sa časť páčila. Ďakujem za votes a com❤🤘