Spala, teda to si iba všetci mysleli.
Ona sedela na posteli a hľadela do okna.
Pozorovala krajinu za oknom.
Sledovala ľudí, ktorý sa túlali chladnou a tmavou krajinou, ktorú osvetovali len malé svetielka popri ceste.
Vždy tým ľuďom závidela, že sa môžu túlať, tmou zahalenou krajinou, bez kohokoľvek kto by ich kontroloval.
Vždy túžila po bezstarostnom živote.
Vždy sa tešila, keď prišli jej narodeniny, pretože vedela, že čoskoro bude môcť viesť svoj život a bude za seba zodpovedná ona a nebudú každý jej krok kontrolovať rodičia.
A takto sedela a pozorovala, popri rozmýšľaní krajinu, každý večer alebo to bol ešte len začiatok nového dňa?
YOU ARE READING
Poems or?
Short StoryPovedala by som, že toto budú básne... Ale keďže u mňa nie je nič isté, tak nesľubujem. Možno to budú iba "Short stories".