Šprtka

1. 👓

Volám sa Harriet Mannersová a som šprtka. Viem to, lebo som si to práve prečítala v slovníku. Označila som bodkou každý symptóm, čo znie povedome, a zdá sa, že mám všetky. Pravdupovediac ma to vôbec neprekvapuje. Naznačuje to aj fakt, že mám na nočnom stolíku slovník a vedľa neho pravítko a ceruzku s logom Prírodovedného múzea, aby som si mohla úhľadne podčiarknuť všetky zaujímavé slová.

Navyše mám na školskej taške veľký červený nápis ŠPRTKA. Už odvčera.

Pravdaže, nejde o moje dielo. Keby som sa rozhodla počmárať svoj majetok, vybrala by som si duchaplný citát z dobrej knihy či zaujímavý, neveľmi známy fakt. A určite by som nepoužila červenú fixku, skôr čiernu, modrú alebo zelenú. Neobľubujem červenú, aj keď je to farba s najväčšou vlnovou dĺžkou, akú je ľudské oko schopné rozpoznať.

Neviem naisto, kto sa rozhodol popísať mi tašku ( hoci mám isté podozrenie), no samotné písmena sú takmer nečitateľné. Páchateľ asi nedával pozor, keď nám pred týždňom na angličtine vraveli, že písmo je veľmi dôležitý spôsob sebavyjadrenia. Mne to však vyhovuje - ak totiž nájdem fixku s rovnakým odtieňom, s trochou šťastia sa mi podarí dopísať medzi P a R písmeno O. Budem sa tváriť, že ide o prejav mojej tipovacej vášne.

Nemám rada stávkové kancelárie, ale to sa nik nedozvie.

Podstatné je, že moja taška, anonymný pisateľ i výkladový slovník sa zhodujú v jednom - som šprtka.

Viete že, ,,šprtka" je odvodené od slova spìrti, čo znamená kopať nohou?

Presne tak. Čosi také vedia len šprti.

Tomu sa vraví irónia.

Tak máte tu prvú časť môjho prvého príbehu. Dúfam že sa Vám bude páčiť a už predom sa ospravedlňujem za gramatické chyby a zato že niektoré časti budú krátke.
I love you!💚💜