Stuck in 2010 | j.b. [slovenčina]

Prolog

Rok 2010
"Vedeli sme, že sa to stane Justin. Odchádzaš do Atlanty a ja ostávam tu v tejto zaprášenej Kanade. V tomto hlúpom Stratforde, o ktorom polka sveta ani nevie, že existuje!" snažila som sa neplakať, ale ako vždy ma moje slzné kanáliky zradili a dovolila som to, čo som nikdy nechcela. Aby ma videl slabú, aby videl, že ma to bolí.. že som zlomená. Povedzme si to úprimne..kto by nebol, keby jeho frajer odchádzal preč navždy a vy ste vedeli, že už nemôžete byť nikdy spolu. Sme síce stále len deti a toto je detská láska, no myslím si, že je to o inom. Boli sme najlepší priatelia odkedy sa pamätám. On a ja proti svetu...
Z mojich spomienok ma vytrhol jeho zlomený hlas.
"No tak, Beth nie si rada, že sa mi splnil konečne môj sen?"
Počkať... on si myslí, že nie som rada?
"Samozrejme, že som rada!! Som presne taká šťastná akoby si bol aj ty, keby som odchadzala ja.." jeho tvar sa v okamihu zmenila na prekvapenú.
"Vieš, že ťa budem vždy milovať Beth? Sľubujem, že.."
"Nesľubuj niečo čo nemôžeš splniť Jay" s týmito slovami som ho opustila a nechala stáť bez slov na našom mieste.

Rok 2011
"No tak zlatko, to bude v poriadku vedela si, že sa to stane.."
Oh, áno mami toto určite pomôže tvojej dcére, ktorá má zlomené srdce.
So vzlykmi som ju od seba odstrčila. "Sľúbil to mami!! Sľubil, že nikoho nebude milovať, že budem pre neho jediná a ja som mu tak hlúpo verila.." ďalšie slová som už nezvládla a plakala do vankúša. Aj keď som vedela, že sľub nesplní, tajne som dúfala, že jediné dievča, ktorému bude hovoriť všetky tie slová a bude spievať... dúfala som že to budem ja...
Zabudol na mňa..
Nekontaktoval ma..
Ani len netuší ako blízko od seba sme..
On v Atlante.
Ja v L.A.
Naše spoločné chvíle v Stratforde