Starosti bezstarostných

Kapitola 1

Pohľad Samanthy:

Poznáte to keď si večer ľahnete do postele a hlavou Vám víria všetky možné myšlienky?Začnete spomínať na to čo bolo,mohlo byť,je alebo bude?Aké ďalšie rozhodnutie musíte vykonať aby všetko vyšlo vo Váš prospech?Áno.Mne sa to stáva skoro denno-denne ak neprídem čisto unavená z práce alebo zo školy.Neviem kde mi hlava stojí tak si v posteli keď práve niesom na messengeri dávam dokopy v hlave čo sa len dá.Momentálne ležím zababúšená s pohladom upreným cez okno.Pozerám na hviezdy a rozmýšľam čo na sebe zmeniť.V tom sa prudko zasmejem.Prečo by som mala ja na sebe niečo meniť?Ked niekomu niesom dosť dobrá tak asi nemáme súdené byť spolu v kontakte.Som názoru že takýto ľudia Vás iba potápajú dole a nikdy neobjavíte tú svoju časť JA,ktorú by ste mali.Viem,možno to znie trocha pokrytecky alebo povrchne,že si toľko namýšľam.Ale keď sa zamyslíte nad tým predsa len to dáva zmysel.To čo vyžarujeme sa k nám vracia ako boomerang.

Z jednej sekundu na druhú zavrtím hlavou keď mi pípne správa na telefóne.Telefón mi skoro vypadol z ruky keď som to prečítala.Taký ten mini-infarkt ako keď Vám padne iPhone na zem a vy dúfate že sa mu nič nestalo :D Ešte pred prečítaním správy od môjho ex som si myslela,že na mňa zanevrel a už je koniec a ja si môžem vyplakať dušu a ísť ďalej.Ale v niektorých okamihoch mi to príde ako keby naše duše boli voľakedy prepojené.Jediné čo ma teší je to že sme ostali kamaráti a môžeme sa hocikedy na seba obrátiť bez toho aby to bolo trápne.Dobre trápne to je vtedy keď ste sa skamarátili s jeho ex,ktorú mal po Vás a vlastne kvôli ktorej ste sa opili tak,že ste nevedeli či je lepšie preplakať celú noc s falošnými ľudmi alebo sa postaviť na nohy a zabávať sa ďalej.Ja samozrejme blbá Samantha si vybrala tú bolestivejšiu variantu a preto dopadla tak ako dopadla.A to bol jej osudový deň.Deň kedy som si povedala že ten chlapec ma nemôže nikdy zničiť a tak ako väčšina dievčat si dáva predsavzatie že mu ukáže čo stratil a blah blah blah.Aj ja som si to povedala a verte tomu alebo nie je to zbytočné.Jeho nezujímate vôbec.Možno o pár týždňov,mesiacov rokov si spomenie na Vás ale nesmiete zabudnúť že VŽDY sa to vráti k tomu čo bolo.Bez ohľadu na to čo všetko Vám nasľubuje.Ja som mu túto šancu dávala dosť dlhú dobu svôjho života.Ale poslednú dobu.Ked som na neho prestala myslieť moje myšlienky boli niekde úplne inde,podozvedala som sa čo si v skutočnosti moji "najbližší kamaráti" celú tú dobu mysleli a prečo mi podkopali nohy.Ale už som sa dosť rozpísala o našom vzťahu.Medzitým ako Vám hovorím moje zážitky pre mňa "bývalým pánom božským" zapájám jedno z mojich posledných koliečok racionálneho mozgu rozmýšľam nad správou.

ON: Musíme sa porozprávať.

JA: Nemyslím si

ON:Chcel by som ti povedať čo chcem a potom sa už stretnúť nemusíme.

VIem viem hovorila som Vám,že sme v pohode ale takým tým iným štýlom si píšeme.

JA: Neviem ako budem teraz časovo na tom ale tak ozvi sa niektorí deň.

ON: Dobre Dakujem Ty

Okej ja viem,že nie každý máme proste talent v slovenčine ale tá jeho gramatika mi vážne niekedy lezie na nervy.Niekedy si pripadám ako keby som chodila s neandrtalcom.Alebo drevorubačom.Neváhala som ani sekundu a postavila sa z postele.Vytiahla som z kabátu cigaretu zo zapalovačom,dala hrubú bundu a vyšla na balkón.Zapálila som si a vydýchla.Vytočila som moju kamarátku,neter/to je dlhá story na vysvetlovanie) a všetko v jednom.Poznáme sa už 13 rokov a nevymenila by som ju za nič.Toľkým čo sme si my dve prešli...Rozchody,príchody,šťastie,nešťastie,lásky,nelásky.To by som mohla menovať do konca života.Telefón zvoní ale ona nedvíha.Tretí krát pípne,nič.Piaty krát nič.Zložím nahnevane telefón.Nenávidím keď mi nedvíha telefón.Dofajčím cigaretu a vojdem dnu.Idem do postele si lahnut znova keď v tom mi zazvoní telefón a vidím na displeji jej meno.

JA: Neverila som,že ešte mi v takej krátkej dobe zavoláš späť.

Rebecca: Vieš,že ja ti rada dvíham telefón.Pretože som bo-

JA: Teraz ma dobre počúvaj neuveríš čo sa mi stalo.

Rebecca: Napiekla si mi?Navarila?Pozývaš na kávu?Napísal ti budúci bývalý?

JA: Presnejšie povedané bývalý že starý bývalý.

Rebecca: Vtáčik alebo tvoja životná nechutná láska?

JA: Nerozprávaj o ňom tak vieš že to nemám rada aj keď viem aký je

Rebecca: Dobre Sam, počúvam.

V tom som jej rozpovedala čo sa stalo a Rebecca mi navrhla aby sme sa vyspali na to a skočili na kávu,kde to všetko preberieme.Telefón som si polozila na stolík vedľa seba,dala ho nabíjať,zavrela oči a rýchlosťou svetla zaspala keď v tom ma prebral veľký vreskot z ulice....

Po dlhšej dobre sa Vám aj ozývam a vraciam sa späť ale s novou poviedkou....predsa len každý z nás sme o troška vyrástli a naša fantázia speje iným smerom.Tak teda dúfam,že táto poviedka Vás zaujíme rovnako ako moja predošlá :)