Som to ja ?

Zase som vstal na zobudenie bzučiaceho budíka.Niekedy sa už musí vyhodiť,každým dňom je čoraz viac otravnejší.Prácu som mal celkom obstojnú no začínala byť sterotypná,ako aj ten otravný budík.Robil som redaktora pre jednu stránku,ak ti došli nápady tak si mohol rýchlo skončiť.Však nemám si načo stažovať,aspoň nerobím otroka vo fabrike.Tento deň som mal zájsť do práce.Čakala ma tam nedokončená práca o článku s témou čiernych dier.Pre niekoho nuda a pre niekoho fascinujúca vec.Tak som sa obliekol,rozlúčil sa s frajerkou,zobral kľúče od auta a konečne vyrazil.Prácu som mal vzdialenú takých dvadsať kilometrov od bydliska.Dalo sa ju síce skrátiť cez les,žial tadiaľ nikto nechodil.To preto lebo sú tam neoznačené cesty a veľa serpentín.O tie ale až tak nejde.Každý verí tým poverám že ťa čaká nešťastie, ak sa tam zdržíš viac ako hodinu a podobné bláboly.Ja som tadiaľ tiež nechodil a to nie kvôli tomu že by som veril tým báchorkam.Skôr obchádzkov som to mal rýchlejšie,pretože to bola rovinka a žiadne serpentíny.Konečne som prišiel do práce,pozdravil kolegov a pustil sa do svojho článku o čiernych dierach.S článkom som už bol hotoví,skoro,ešte tam treba spraviť pár úprav a môže sa zverejniť.Z práce som odchádzal ako vždy o ôsmej večer,naštartoval auto a vyrazil.Vpredu som videl niake svetlá,keď som sa priblížil tak som zistil že to sú cestári.Bola tam tabuľa, ktorá značila aby vodiči išli obchádzkov.No a tu je ten problém,malo sa ísť cez ten les plný záhad a povier.Väčšina vodičov si spravila ešte väčšiu obchádzku aby sa vyhli tomu lesu.Aj ja som na chvíľu zapochyboval,ale keď som si spomenul že dnes mám ísť s frajerkou k jej rodičom na večeru.Tak som sa rozhodol ísť cez ten les,povery či nepovery stále sú to len bachorky pre malé deti.Keď som sa blížil mal som divný pocit,bolo to akoby ma kúsali mravce.Nedá sa to tak ľahko opísať,ale bol to divný pocit.Ako som vstúpil do lesa, tak bolo cítiť ako je vozovka zamrznutá.Než som stihol spomaliť tak ma strhlo a úplne som stuhol,dostal som šmyk a skončil mimo cesty v tráve.Za všetko mohol mobil ktorý mi vtedy zazvonil.Áno priznávam,bola to aj moja nepozornosť.Chcel som zistiť kto mi volal,no keď som sa pozrel na mobil,tak bol úplne rozbitý.Predné sklo na mobile úplne roztrieštené.Hlavne že som bol celý ja.Bol som v šoku ale našťastie som sa rýchlo spamätal.Chcel som naštartovať auto a rýchlo odísť preč.Lenže nešlo vôbec naštartovať.Rozmýšlal som čo budem robiť,žiadne autá neprechádzali.Nikde ani živej duše a ktomu tá strašná zima.Tá strašná zima...

Snažil som sa zachovať chladnú hlavu,veď toto ma predsa nerozhodí.Stačí iba prejsť cez les a som v meste.Tak som sa vybral po ceste.Všetko sa zdalo byť normálne, až nato že som šiel niako pridlho.Síce som nemal mobil ale mal som ešte hodinky na ruke.Kráčal som asi už dve hodiny.Toľko predsa nemôžem stadiaľto trvať cesta,maximálne polhodinu.Vravel som si predsa to nie je možné.A čo viac, stále som šiel po tej istej ceste,akoby sa ani okolie nemenilo.Čo keby som sa otočil a pozrel či tam nemám auto.Šialená myšlienka ale nedalo mi.Keď sa otočím a bude tam moje auto,čo to asi tak bude znamenať ? Že som sa zbláznil ? Tak som sa pomaly otočil aby som to uvidel a keď som to zbadal.Keď som to zbadal tak mi odlahlo,pretože moje auto tam nebolo.Všimol som si zase okolie okolo seba a nebolo také rovnaké ako pred chvíľou.To mi asi iba šibalo.Predstavivosť a tma robia svoje.Vtedy som si aj spomenul na tie povery,ak sa zdržím v tomto lese viac ako hodinu tak má čaká nešťastie.Ale stále som tomu neprikladal veľký význam.Niečo sa začalo diať.Akoby som začínal slepnúť.Búchal som si po hlave aby sa mi vrátil zrak ale nič sa nedialo.Normálne som oslepol,už keď som mal byť každú chvíľu von z toho zasratého lesa.A tá zima,to sa nedalo opísať.Ak by som tam ostal, tak zmrznem.Lenže ja som normálne oslepol a čo viac,začínal som slabnúť.Každý krok mojich nôh bol čoraz ťažší.Ešte k tomu som nevedel kade idem,pretože som nič nevidel.Nemohol som stým bojovať.Padol som na zem.Zdalo sa mi o čiernych dierach.Po chvíli som sa prebudil.A ešte ktomu som začal opäť vidieť.Videl som východ z lesa,ale čo bolo čudné bolo to že svietilo slnko a nebola noc.Takže som omdlel a nezmrzol ? To nie je predsa možné,akoby som mohol prežiť v takom mraze ? Konečne som prišiel do mesta.Išiel som do svojho bytu ale kľúče nepasovali,tak som zaklopal.Všetko bolo také divné,akoby som sa necítil vo svojej koži.Po chvíli otvoril niekto dvere.Bola to moja frajerka ale nespoznávala má.Začal som jej hovoriť o tom čo sa stalo.Ale vôbec ju to nezaujímalo.Úplne som sa tomu čudoval.Po chvíli zabuchla dvere aj keď som sa pokúšal znova klopať a všetko vysvetliť.Vôbec som tomu nechápal.Vôbec ma nespoznávala,bol som cudzí človek.Nechápal som,ale rozhodol som sa ísť za niekým známym.Ako som šiel po schodoch tak som sa potkol o pohodenú kolobežku.Ako som dopadol tak som si všimol že vedľa mňa je zrkadlo.S mojou rukou nebolo niečo v poriadku,vyzerala akoby patrila niekomu staršiemu.Čo sa to so mnou stalo ? Postavil som sa a pozrel do zrkadla.V tom zrkadle som videl staršieho pána. Nevedel som si vysvetliť čo sa deje.Prešiel som v tom lese čiernou dierou ? Zmenil sa mi celý život.Ale otázka je, som to stále ja ?