V škole sa o 7:45 pripravím na hodinu. Dovalí sa ku mne Bartošová:„Peťa? Ideš čítať na modlitbe?" Kľudne som jej odpovedala:„Nie, pani učiteľka. Mne sa nechce čítať." Bartoška sa doslova nasrala:„No dobre. Nezáleží na tvojich známkach na RKN (rímskokatolícke náboženstvo). Aby si nebola prekvapená."nasupene odišla.
Nakoniec na modlitbe ani nečítali modlitbu k sv. Martinovi. Pomodlili sme sa Otče Náš a Zdravas Mária. Potom sme sa rýchlo vyparili.
„Na dnešnej hodine začneme preberať nový tématický celok. Človek, najmilší Boží zámer."Bartoška sa nervózne hrala s perom a ja som mala podopretú hlavu rukou, ako v krčme. „Vrátim sa aj k rannému incidentu." Veď je prvá hodina! Krávo! pomyslela som si. „Peťa..."začala rozprávať a ja som ju nevnímala. „Daj mi žiacku."podala som jej.
„Vážená pani Kopáčová! Povedzte Vašej dcére Petre, ako sa treba správať! Ráno som ju slušne požiadala, aby šla čítať modlitbu na modlitbe. Ona drzo a s krikom odmietla! Ja žiadam tých žiakov, ktorí vedia pracovať za mikrofónom!
Ešte raz opakujem, bola veľmi, veľmi drzá!!!"
Chyby v jej "texte":
Kopáčová (mamka sa rozviedla a má staré meno), slušne (dobrý vtip), s krikom odmietla (hovno!), drzá (už je Bartoška stará a má problém so sluchom).
