Ohnivý vlk

[5]

Iris prestala vyť. Rozhodla sa ísť spať. Diablo bol vo veľkom strese, a tak si rýchlo ľahol a tváril sa, že spí. Iris prišla domov a uvidela Diabla. Vzdychla a v dychu si povedala, ako môže byť niekto taký nádherný. Ľahla si k nemu. Diablovi prešli po celom tele zimomriavky. Neuveril, že si Iris ľahla k nemu.
     Ráno, keď sa Iris aj Diablo zobudili, sa rozhodli prejsť okolo údolia. Rozprávali sa o všeliakých veciach. Ona spoznávala jeho život a on zas ten jej. Bola to čarovná prechádzka. Keď sa Iris rozhodla ísť domov, tak sa jej Diablo chcel opýtať, či by nechcela s ním vyť na skale ignis v čase ohnivého dňa. Nemal odvahu na to, aby sa jej to opýtal. Potom si to celý deň vyčítal. Diablo prišiel poobede domov. Neskôr prišla Klarisa. Diablo sa chcel pod zem prepadnúť. Nechcel ju, ale nikto to nevedel pochopiť. Diablo si ľahol, ale o pár minút si ho Klarisa všimla. Priľahla si k nemu, ale Diablo vstal a odišiel preč. Podišiel ku skale ignis a vyliezol na tú najvyššiu vyhliadkovú skalu. Neskôr k nemu prišla Iris. Pozdravila ho. Rozprávali sa a popritom si motali chvosti. Motanie chvostov u vlkov bolo prejavenie kamarátstva a niekedy aj vášne.
     Diablo sa rozhodol prespať u Iris. Celú noc ležal pri Iris. Miloval ten pocit, keď spoločne ležali, a spoločne si motali chvosty. Po celú noc si niečo šeptali do ucha. A konečne Diablo dostal odvahu a spýtal sa Iris, či vy s ním nechcela na ohnivý deň vyť. Iris ostala prekvapená!