3.

833 74 2
                                    

Zostala som v triede a niečo si čmárala po zošite. Čudovali by ste sa ako vyzerá. Na každej strane mám nejaké "kresby". Možno som dievča, ale koho by nenudilo sa učiť to čo už viete?? Niektorí fanatici sa to učia ako keby mali padať jednorožce z neba. Šak oni raz budú. Potmehúcky som sa usmiala. Moju radosť mi skazil učiteľ.

"Je vám niečo smiešne slečna Ritchardová??" povedal asi som sa zasmiala ozaj

"Nie" poviem
"Tak si nabudúce dávajte pozor slečna"

Ja už mám tej slečny po krk. To mi nemôže nikto povedať Zoey. Každý len slečna??

Do konca hodiny som ho už radšej vnímala. Rozprával o Márii Terézii. Samozrejme že všetko už viem, ale mi sa musíme k tomu ešte aj naučiť z čoho sa skladal jej čašník, presné poradie mien a dátumov narodenia jej detí a ktomu kto sa za koho vydal či kto sa s kým oženil.
Awwww

Crrrrr
Konečne. Dám si obed a pôjdem robiť zo seba upratovačku. Pomooc. Zachráňte ma niekto. Keby aspoň s niekým normálnym.

Na obed máme niečo čo by malo byť zemiaková kaša a rezeň. Skôr to vyzerá ako niečo veľmi ale že veľmi staré. No fuj.

Zoberiem si to a sadnem na koniec jedálne. Vždy sedím sama pri tomto stole. Tak mi to vyhovuje. Nemusím sa s nikím rozprávať. Obed mi trvá vždy ani nie 2 minúty keďže máme vždy k obedu džús. Ja ho vypijem a jedla sa ani nedotknem. Tak sa môžem dostať skôr do internátu.

Bývam sama. Najprv som bývala s jedným dievčaťom. Tuším sa volala Nancy. Vyhodili ju kvôli správaniu. Takže som tam sama a nemusím si upratovať izbu.

No všetko sa raz zmení. Dnes sa má ku mne niekto nasťahovať. Takže sa musí pratať. To neznášam. Ale mám pozitívum. Príde si pozrieť izbu. Keď sa mu páčiť nebude nenasťahuje sa. Takže ani pratať nemám v pláne.

Postavím sa od stola a idem preč. Prechádzam okolo chlapcov. Sedí tam aj Martinus. Ani sa na neho nepozriem. No on ma však zastavý slovami.
"Zoey, už ideš??" povie
"Vidíš" odvrknem mu. Čo tu ja som.
"Tak ma čakaj" zakričí.

Zastavím uprostred jedálne.
Dobehne ma.

"To si chcela ísť akože bezo mňa??" spýta sa
"Možno." poviem chladne. Nemám sa s nímm predsa o čom baviť. Nenávidím ho. Tak to bolo a aj zostane.

Vojdeme k upratovačkám. Dajú nám jedno vedro, jeden mop a jeden mech na odpadky.

Ja budem zmývať podlahu. Koša sa určite medotknem. Mám pocit že Martinus by tiež zmýval radšej, má smolu. Zajtra môže on.

"Naplni mi prosím vedro a prines mi ho. Je takžé." poviem.

"A čo za to??" usmeje sa
"No nič" čo som mu mala povedať??

"Ja by som aj vedel." povie a usmeje sa. Nie tak ako predtým ale tak lišiacky.

"No daj" pretočím oči
"Takže....uzavrieme stávku. Dajme tomu. Prestaneme si robiť zle. Ale budeme spolu dajme tomu chodiť. Všetci si budú myslieť že sme pár. Ale skutočne ním nebudeme. No a budeme spolu tak dlho dokedy jeden z nás nevyzná lásku tomu druhému. Budeme spolu max. 2 mesiace. Po 2 mesiacoch ak nikto nevyzná lásku tak sa rozídeme. Platí??"

"A čo z toho budem mať ja??" no akože bola by to sranda. Aspoň mi dá pokoj a nedopadnem ako dnes.

"Budeš tvoriť pár s najkrajším chlapcom zo školy." narcis

"Si narcis. Ale beriem to" možno by som nemala ale keď tak riaditeľ si pomyslí že nás to prešlo a skráti nám trest.

"Ak prehráš. Budeš musieť na zajazde pokaziť vystúpenie. Poletieš kroky"

"A ak ty prehráš. Urobíš to isté ale zo spevom." prekvapilo ho to. Bol zarazený. Ale nemohol namietať. Má toto isté čo ja.

"Ale mám podmienku" povedala som
"Nevyspím sa s tebou" hneď som sa dokončila.

"Ok. Čím to spečatíme?? Čo napríklad bozk??" spýta sa. Na čom frčí. Nech dá aj mne.

"Na to zabudni. Maximálne objatie. Nič viac"

"Ok. Ale nebudeš ma volať Martinus. Budeš ma oslovovať pekne Tinus."

"Čo s tebou narobím??" roztiahla som ruky. Tinus mi tam hneď vletel. Je ťažký.

"Na to by som si mohol zvyknúť" povie a usmeje sa.

Môže byť??
Poteší vote a coment 🌟💬
Oproti príbehu M&M sú tieto kapitoli dlhšie.

Gunnarsen!!Where stories live. Discover now