Keď ustal pach a doznel posledný bolestný víkrik som počula iba plač. Vtom som si uvedomila, že ten plač nieje môj a aj to že žijem.
Pomali som si dala ruky dole z hlavy a ešte pomalšie som si kľakla. Utrela som si z tváre slzi a prach. Obzrela som sa okolo seba a uvidela som Christine. Ležala na zemi a očividne mala záchvat nemého plaču, lebo sa triasla a semtam z nej vyliezol nejaký pazvuk ktorý sa mal podobať na výkrik (očividne). Opatrne som ju chytila za rameno. Ona sa striasla a prudko sa otočila smerom ku mne. V tvári jej bolo vidieť strach: ,,Čo sa to sakra stalo?!" zvrieskla na mňa. ,,Ja neviem," povedala som jej zdesene. Fakt som nemala ponatia čo sa stalo, ale vedela som že nič dobré.
YOU ARE READING
Zemetrasenie
RandomAhoj, dovoľ abu som sa predstavila. Som Lara a mam 14 rokov. Chodim do školy v jednom malom anglickom mestečku, ale bývam v neďalekej dedinke. Dnes je u nás v škole prespávačka HURÁ! moc sa na ňu teším. dnes je piatok 13., ale ja na povery spojené...
