Vampire's nightmare

01

Zobudila som sa na otrasnú bolesť hlavy s ktorou prichádzalo čoraz viac spomienok.Zaskučala som pri ráznej bolesti,ktorá mi vystrelila do ľavej ruky.Zafučala som a ľahla som si na tvrdú podlahu.
Oči mi tykali z jedneho miesta na druhé.Pozorovala som totiž strop.
Nebolo na ňom nič zaujímavé,no snažila som sa na ňom hľadať rozptylenie.A aký to malo výsledok?Žiadný.Bolesť stále pretrvávala.
Znova som sa posadila a chcela som si obzrieť izbu v ktorej sa nachádzam.Nepôsobila strašne,ale sršal z nej chlad.Všetky štyri steny boli biele a v strede izby bola obyčajná posteľ.V rohu izby stála hnedá skriňa.
Vzdychla som.
Čo bude so mnou?
Schúlila som sa do klbka a pomaly som sa oddávala temnote.

,,Tessa ideš dnes na tú oslavu?"
Zvráštila som nos,čo nemohla Elena vidieť.
,,Nie,tam sa rozhodne neukážem.Vieš ako nenávidím oslavy a podobné blbosti."Sadnem si na posteľ a mobil si dám ešte bližšie k uchu ako doteraz.
,,Vždy si bola pre každú srandu Tessa."Povzdychne si.
,,S niekým si ma pletieš Elena."Potichu zašepkám.Podopriem si hlavu rukou a zadívam sa na neurčitý bod na stene.
Ach Elena,sklapni na chvíľu.
,,Ja ťa chápem..teda chcem povedať,že ma to mrzí..ale Tess,už prešiel skoro pol rok a ty si stále uzavretá sama do seba."Sklopím hlavu a vzlyknem.Nechcela som plakať ale nedokázala som to zadržať.
,,Už je v base,nič ti nehrozí."Upokojuje ma.Trpko sa zasmejem a pokrútim hlavou.
,,A čo keď..čo keď sa vráti odtiaľ?!Bude mať voľnú cestu a..a nechcem si predstaviť čo mi môže spraviť."Zašepkám so stiahnutým hrdlom.Zadnou stranou dlane sa snažím zotrieť slzy,ktoré nie a nie prestať tiecť z očí.
Elena mlčí.
,,Pa Elena."Ukončím hovor.
Mobil odhodím niekde na nočný stolík.
Unavene sa hodím do postele.Pomaly zavriem oči a čakám kedy zaspím.
Na pokožke odrazu ucítim mierný vánok.
Však som zavrela okno- pomyslím si.Pokrútim hlavou a idem skontrolovať či je to tak ako si myslím.Sadnem si a moje chodidlá položím na chladnú dlážku,postavim sa a zamierim k oknu.A raz a znova mám pravdu.Ale odkiaľ teda..?Zamračím sa a mierim naspäť do postele.
,,Čo ti urobil ten dotyčný,s ktorým si sa bavila s Elenou?"Zacítim šepot pri mojom uchu.Strhnem sa a nikoho tam neuvidím.Už mi fakt načisto prešibáva.
Pokrútim hlavou a pokračujem v ceste.
,,Nemám rád,keď mi niekto neodpovedá."Počujem hlasné zavrčanie.Otočím sa a stále tam nikto nie je.Čo sa preboha deje?!
,,Šibe mi."Skonštatujem potichu.
,,Som skutočný,cukrík."Niekto lenivo a pomaly vysloví slová.
,,Kto si?!"Zvriesknem.
,,To nie je podstatné."Znovu zavrčí.
Fajn.Sadnem si na postel a hlavu zložím do rúk.Toto sa mi sníva.Keď sa zobudím všetko bude len sen..
Vyrovnám sa a vtedy ho uvidím.Zvresknem a nadskočila by som keby som nesedela.Bojazlivo cúvam posteli až sa dostanem do kúta.
Silno zamrkám a pozriem sa naňho.
Sedí tam v kľude a premeriava si ma.
Skrčím sa pred jeho otrasne spaľujúcim pohľadom.Srdce mi divoko búcha o hrudný kôš.A dych?Ten vôbec nepociťujem.Dýcham vôbec?
,,Zlatíčko,priprav sa.Pôjdeš so mnou."Prehovorí arogantným tónom.
,,Nikam nejdem!"Chcem zakričať ale vyjde z toho iba zapišťanie.
,,Ideš.So mnou sa ti neoplatí hádať."Žmurkne.
,,Kto si myslíš,že si?!Nemáš žiadné právo aby si mi rozkazoval.Si len obyčajný.."Vybuchnem ako sopka.Zamračí sa a v sekunde je pri mne.Ako to?
Nebezpečne sa skláňa nadomnou.Ruky mi zviera v jeho dlaniach,čo zapričiňuje,že sa nemôžem hýbať.
Tvrdo mu hľadím do oči a s ním to ani nehne.
,,Teraz si ma nasrala,"Hrozivo zašepká.Z jeho hlasu mi naskočia všetky zimomriavky.
,,Zlez zo mňa!"Zasyčím.
,,Nie a nie sa podvoliť."Pokrúti hlavou.
,,Jasné,že nie."Odvrknem.
,,Zlatíčko,takto ti to poviem.Nasrala si ma.Poriadne.Chcel som aby to išlo po dobrom ale teraz ako vidím pôjde to po zlom."Zvreskne.Tón jeho hlasu ma umlčí.Pomaly však zisťujem,že som v pasci.Chce aby som niekde išla a z toho čo teraz robí ma jasne v tom utvrdzuje,že som prehrala.Na plnej čiare.Zahnal ma do kúta ako myš.
Už nemám naďalej žiadnú moc spierať sa mu.Moje telo sa podvedome chystá na to čo ma potom čaká.Dovolil si tu vtrhnuť len tak so slovami nech sa pripravím a potom na mňa zvrieskol,hneď po tom ako som ho nazúrila.Z čoho malo plynuť,že som ani nechcela pomyslieť čo sa neskôr stane.No nechcela som sa vzdať.Dnes nie.
,,Nikde nejdem."Prehovorím neústupne.Zasmeje sa krutým smiechom a mňa vtedy napadne,že len teraz sa to začalo.Odstúpi odomňa a následne ma hroznou silou šmarí na zem.Nebolo by to až také hrozné,keby som sa silno neudrela do hlavy o nočný stolík.
Zaskučím a triem si hlavu.Už nedbám na slzy,ktoré mi teču po lícach,v duchu prosím nech sa toto všetko skonči.Čo som si navarila,musím aj zjesť.Teraz začínam až ľutovať,že som bola taká drzá a priečná.Netuším kto je ten chlap ale jasne už viem,že nemá VÔBEC dobré úmysly.
Sotva sa pozviecham zo zeme,už ma znova drži za ruku a tentokrát ma šmarí o okno.Za sebou počujem ako praskne okenná tabuľa.Neskutočne ma bolí ruka,pozriem sa na ňu a uvidím zarezané črepiny.Ten bastard.
,,Stačilo alebo chceš aby som pokračoval?"
,,St..stačilo."Vzdychnem.Ležím tam skrčená a bojazlivo na neho pozerám.Prikročí ku mne a pred nos mi dá nejakú bielu látku.Zaklipkám očami a okamžite uvidím tmu.

Ahoj💓,tak vítam Vás u novej kapitoly a úplne nového zároveň môjho prvého príbehu❤,keďže milujem upírov😂 tak som si nemohla odpustiť tento príbeh.
Ja len dúfam,že sa Vám aspoň trochu zapáčila prvá kapitola a neskôr aj príbeh.Budem veľmi rada,za akúkoľvek odozvu a vote😍😄

A ešte som zabudla😂kapitoly by som mala pridávať asi každú nedeľu,teda ak budeme stíhať ale je veľké percento,že to dodržím.

Xendy💋