Slzy, ktoré vyronila,
Noci ktoré premárnila.
Vznikol v nej hnev,
Už žiadny anjelský spev.
Umrela jej láska,
Zostala jej krása.
Bola tak moc nevinná,
Duša jej nádherná.
Mňa sa bála,
V rohu miestnosti stála.
Klepala sa a plakala.
Bolesť- prilákala.
Smúti, niet dňa bez smútku,
Ani len jednu minútku.
Zlomila si srdce, na kusy.
V kúte, mlčí.
Snažila sa ujsť- z toho zajatia,
Chce to mať ako za dávna.
Snažila sa tam veľmi,
Ale bála sa novej zmeny.
,,Čo ak to bude len zlé?
Nik nepomôže mne?
Som vo veľmi zlom sne,
Potrebujem von, Hneď!"
Samota- Ničila ju,
Hrala zlú hru.
Nemala sily,
Lásku z nej zmyli..
Ale kto? Neznámy pán,
Ona podľahla jeho hrám,
Zničil ju, a nechal ju tak,
Odvtedy sa vyhýba jeho hrám.
