Keď sme sa vrátili domov, ocko doma nebol- asi šiel do práce .... Tak sme sa dohodli , že si to necháme pre seba .
Hneď som poslala Jane aby sa šla osprchovať.
Ja som šla do mojej izby .
Takmer hneď za mnou prišiel John.
Už neklopal... Rozrazil dvere (ktoré tak buchli že sa mi zdalo akoby odleteli na koniec chodby) a začal so zápalom rozprávať. Starý John je späť !
,,Och, ako si len mohli dovoliť ! Freya! Chápeš ?! Odteraz pôjdem VŠADE s ňou, ani na chvíľu ju nespustim z očí a budem si ju ochraňovať ! Keď som ju tam videl plakať zbitú, keď som JU VIDEL PLAKAŤ! Musel som ! Och ako mi jej len bolo ľúto ! "
Jane vyšla z kúpeľne.
,,Prosím nech to všetko ostane len medzi nami !"
,,Môžeš sa spoľahnúť ." Poviem mu s úsmevom no pokym to dopoviem už som v mojej izbe sama.
Ani nie za 3 minúty ku mne do izby vklzne Jane. Potichu . Nie ako John.
,,Keby sa John pýtal , nebola som tu." - povie mi na začiatok . Vidno, že sú dvojičky .
,,Oh Frey! Ta bolesť lakťa nebola nič v porovnaní so strachom , či sa Johnovi pri tej bitke niečo nestane." - aké milé! Obaja na seba myslia ale boja sa to priznať...
,,Ako sa len do nich vrhol! Môj hrdina." - povie zasnene.
Kiež by som mala aj ja svojho hrdinu ...
,,Ako som sa len on ho bála ! Až mi z toho tiekli slzy po tvári !"
,,Vieš, ak mame milovanú osobu, ktorej niečo hrozí , nemyslíme na seba , ale na nu/nho a na jej/ jeho zachanu . " - Poviem jej , načo sa usmeje a už tam nie je .
Dokonale dvojičky - usmejem sa.
Potom sa idem osprchovať aj ja. Keď som hotová , idem ich uložiť do postele. Sama si k nim lahnem , pokým nezaspia....
YOU ARE READING
Stratená 🌹
RomanceFreya je 18 ročné dievča, ktorému zomrela mama, keď bola ešte len malé dievčatko... Svoju mamu milovala a jej náhla smrť ju zlomila. Odvtedy tápa a snaží sa nájsť samú seba akú ju svet poznal predtým. Vtom sa do jej života nečakane priženie niekto...
