Čo nevidieť sme ho mali hotový no chýbalo tomu niečo. Tak sme sa rozhodli, že to dorobíme V pondelok. Rozlúčili sme sa a ja som sa pobrala domov. Len čo som zatvorila oči už som aj vstávala. Bol pondelok, a ja som mala trému hovoriť náš projekt pred celou školou. Aj toto bola podmienka riaditeľa. Vošla som do školy a pri stene sa opierali Samo, Mišo a Alex. Žeby sa už udobrili? Chcela som ísť do triedy, keď V tom má zavolali ku sebe. ,, Čo sa deje?" opýtala som sa vystrašene. ,,My, chceli sme sa ti ospravedlniť. Chovali sme sa príšerne, dúfam že nám odpustíš." usmiali sa na mňa, no ja som tomu stále nemohla uveriť. Ospravedlnili sa mi? Čo sa to deje? Pred týždňom sa mi vysmievali a teraz toto? ,,Odpúšťam." odvetila som a konečne vošla do triedy. Je to tu, ide sa prezentovať. Pozrela som sa na Alexa a on podišiel ku mne. ,,Nervózna?" opýtal sa ma. ,,Ako nikdy." povedala som a spoločne sme vystúpili pred školu a začali prezentovať náš výtvor. A tak sa dostávam ku koncu projektu. Áno, náš príbeh bol naším projektom. Rozhodli sme sa ho všetkým povedať aby pochopili, že aj najhorší začiatok môže mať ten najlepší koniec. Ak máte problém, musíte sa mu vedieť postaviť. Stále bojujte a hlavne sa nikdy nevzdávajte pretože určite chcete aby mala aj vaša rozprávka šťastný koniec.
Tak to by bolo. Konečne je tu koniec a čoskoro pokračovanie. Ďakujem všetkým ktorí to čítali. Som všetkým strašne vďačná za podporu. Toto bol môj prvý príbeh a omg no nebolo to až také zlé ale ani dobré. No som rada že som ho napísala. Vaša Nika😍😍😍
DU LIEST GERADE
❌Šikanovaná❌
KurzgeschichtenVšetky rozprávky končia šťastným koncom. Lenže toto nie je rozprávka. Toto je môj život. Môže tiež skončiť šťastne?
