My Last Move (YoI Fanfikcia)

Je tomu koniec

Čakanie na konečné výsledky GPF bolo tak strašne napínavé a dlhé... No s Victorom sme to dotiahli až do konca. Brucho sa mi zvíjalo do rôzne veľkých a zložitých uzlov, ktoré už nikto nerozmotá. Všetci sme boli nedočkaví a nervózni. Vyhrať môže predsa ktokoľvek, nie?

Posledné okamihy doslova mrazili. No potom sa sálou ozval známy hlas, ktorý nám oznamoval umiestenie.

Stuhol som. Nič som nevnímal, v hlave mi behala len tá jedna veta.

"Katsuki nám ukázal vynikajúci výkon a vybojoval si zlatú medailu!! Za posledné dva roky nám ukázal svoje nové Ja! Jeho tréner Victor Nikiforov je určite na neho pyšný! Môže práve on za Yuriho náramnú zmenu? Predovšetkým gratulujeme aj ostatným, hlavne Plisetskimu a Chrisovi, ktorí si vybojovali druhé a tretie miesto. Dnes večer sme mohli vidieť najväčšie hviezdy ľadovej plochy!!

S týmito slovami sme sa vybrali na ľad. Stále som všetko vnímal len matne, ale telom mi behal pocit radosti, šťastia a lásky. Konečne som cítil, že žijem. Konečne som cítil, že všetka tá práca, modriny a pot sa vyplatili. A všetko toto je vďaka Victorovi.
Státie v strede ľadu so zlatou medailou v ruke bolo nezabudnuteľné. Vždy som chcel urobiť to, čo robieval Victor. Pobozkal som ju. Celý tento večer sa javil ako normálny, no úžasný sen. Prial som si, aby to tak nebolo.

Pred odchodom z ľadovej plochy sa asi zastavil čas. Pohľadom som hľadal Victora, ktorý opäť kráčal smerom ku mne. No, dalo by sa povedať, že sa ponáhľal. Už som mu nedokázal vyjsť v ústrety. Moja myseľ mi hovorila, že to nemám robiť. Niečo sa istotne udeje.

Victor sa odrazil z trblietajúceho sa ľadu. Diváci vzdychli od úžasu a prekvapenia. Otočil som sa prudko k nemu a zatajil som dych. Naše pery sa spojili do toho najjemnejšieho bozku plného vášne, lásky a vďačnosti. Bol to dlhý, no viac než nádherný bozk. Zatvoril som oči a snažil sa ho opätovať celou svojou láskou k Victorovi. Tušil som, že dopadnem na ľad, ako sa to stalo na Poháre Číny minulej sezóny. No Victor veľmi dobre vedel, ako ma pred tým dopadom ochrániť. Jednou rukou ma chytil okolo pásu a druhú mi ovinul okolo krku a záhlavia. Našťastie sme nedopadli.

Štadiónom sa ozývalo búrlivé tlieskanie. Victor sa od mojej horúcej tváre odtiahol a kútiky úst mu vytvarovali úprimný úsmev. Z ruky mi vybral medailu a pobozkal ju presne na to miesto, ktorého sa dotkli moje pery. Potom sa mi znovu pozrel do očí. Nikdy nezabudnem na to, aké nádherné a hlboké sú...

"Dnes sa mi podarilo pobozkať rovno dve zlatá" šepol a zasmial sa. "Si ten najlepší žiak, akého som kedy mal, Yuri."
"Ale, som tvoj jediný, že Victor...?"
"Samozrejme. To je práve na tom to najlepšie" povedal a znova ma pobozkal. Tentoraz sa nám vymenili aj jazyky a keď ich odpojil, spojil naše čelá a začali sme sa smiať. Do očí sa nám obom tlačili slzy šťastia. Ľudia výskali a pokračovali v tlieskaní. Bol to naozaj nádherný moment a zážitok na môj celý život. Nechcel som, aby len tak skončil.

"Yuri, milujem ťa. Odteraz patríš len mne. Sľúb mi, že zostaneš po mojom boku a nikdy ma neopustíš. Prosím..."
"Sľubujem, Victor. Milujem ťa..."

A tak sme si vyznali svoje city. Momentálne spolu žijeme v Rusku a o pár dní navštívime moju rodinu v Hasetsu. Po ukončení sezóny sme sa oficiálne zasnúbili a plánujeme svadbu, ktorá za bude konať samozrejme v mojom rodnom meste. Sme spolu šťastní a tak to aj zostane ešte veľmi dlho. Kto vie, čo ešte zažijeme?

Na ľade voláme všetko "láska".

~Koniec~