Výber

1. Bitka za domom.

Počujem nepríjemné kričanie po ktorom sa okamžite zobudím. Za našim domom sa ozývajú hlasné výkriky detí zo školy. Asi by som sa tam mala pozrieť.

Položím na zem jednu nohu, druhú, a rýchlo vyskočím spod teplej prikrívky. Musím si chvíľu zvykať na chlad čo ide z ventilátora na chodbe. Mama trvá na tom že, musí byť zapnutý kvôli vysokým teplotám.

Pomaličky sa zakrádam k ventilátoru a vypnem ho. V dome je už dúfam dosť zima pre ostatných. Vrátim sa späť do izby, a hľadám čo najtmavšie ponožky aké mám. Moje hľadanie neskončilo moc úspešne.

Ponožky som našla, ale nie také aké som hľadala. Jedna ponožka je tmavomodro-sivá, a druhá sivo-čierna. Nevadí, lepšie ako nenájsť žiadne tmavé ponožky. Rýchlo si ich nasadím na nohy, a idem hľadať tričko alebo tielko čo si môžem obliecť do tých 'horúčav' ako hovorí mama.

Výkriky vonku stále neutíchajú skôr sú ešte hlasnejšie, čo znamená že sa deje niečo zaujímavé.Rýchlo si niečo zoberem, oblečiem si to, a bežím pre tenisky. Idem popri ventilátore, tak ho nenápadne zapnem, aby si nikto nevšimol že som ho pred chvíľou vypla.

V obývačke si vezmem z botníka tenisky, a obujem si ich. Bežím k zadným dverám, jemne otočím kľučkou, otvorím dvere, hlučným zvukom ich zavriem, som za našim domom. Za domom máme veľkú lúku a futbalové ihrisko. Pri jednej z lavičiek uvidím dvoch chalanov čo sa mlátia, a pri nich stojí moja kamarátka Kailyn, ktorá dostáva záchvaty smiechu. 

Okolo nej stojí celá moja trieda a podľa môjho odhadu asi tridsať dalších ľudí. Dobehnem k nej s otázkou "O čo sa mlátia ?". Kailyn sa prudko strhe, pozrie na mňa, no stále sa smeje. Skoro nedýcha. Búcham ju slabo po chrbte a smejem sa na tom, ale ona sa na mňa iba zamračeno pozrie."To nebolo vtipné Lauren." Snažím sa zadržať smiech ale nejde mi to, tak rýchlo sa spýtam, "Čo som ťa 'vystrašila' ?"

"Niečo na ten spôsob, a mlátia sa o tamto dievča." Ukáže na nízke dievča s dlhými blondavými vlasmi. Pozriem sa na ňu a začnem sa smiať. "Na čom sa smeješ ?" nechápavo sa ma spýta Kailyn. "To je moja sesternica."

 Pozriem sa na ňu. Zrazu jeden z chalanov zakvíli od bolesti. Z nosa mu tečie krv a celý je dotlčený. "Prestaňte !" Počujem sa kričať. Všetci uprú pohľad na mňa. Asi som nemala zakričať. Kusnem sa do pery.

Chalani prestanú. Ten dotlčený na mňa hodí vdačný pohľad a ten druhý sa rozbehne ku mne. Všetci čakajú čo sa bude diať. Chalan si ma chvílu premeriava, obzerá si ma a spustí. "Ako si dovoluješ prerušovať ma ?" Prekvapivo to hovorí s úplným kľudom. "Nemohla som sa na to pozerať. Nemôžem vidieť ako trpí." snažím sa tváriť kľudne.

Chalan sa na mňa iba neveriacky pozrie. "Žijeme v krajine kde by ti krv nemala vadiť." dodá o chvílu. "Bohužiaľ, nie všetci ľudia si na to zvykli." Všetci sa na mne začali smiať. Asi som to nemala povedať. "Hlavne že máš o týždeň hry." ozve sa zozadu. Obzriem sa aby som videla kto to povedal. Hned čo otočím hlavou niekto ma päsťou buchne do líca. Nezaujíma ma kto to bol radšej sa pozerám dozadu aby som konečne zistila kto to skríkol.

Kailyn mi ukazuje na vysokého chalana s hnedými vlasmi a vyholenými bokmi hlavy.

 Pri pohľade na neho mi prejde mráz po chrbte tak radšej odvrátim pohľad naspäť k chalanovy čo povedal tú poznámku s krvou. Líce ma strašne štípe ale nevnímam to. "Tebe je príjemné vidieť jeho bolesť ?" neisto sa ho spýtam. On na mňa len vyvalí oči a nevie čo má povedať. Nakoniec z neho víde len nezrozumiteľné "Claire". "Takže ty mi chceš povedať že ti to nevadí lebo ide o babu?" neveriacky sa na neho zamračím.

Nečakám od neho nejakú slušnú odpoved, tak radšej od neho cúvam do zadu za Kailyn. "Prečo cúvaš odo mňa preč ? Bojíš sa ma ?" uškrnie sa na mňa. Neviem čo mu mám na to povedať, nemôžem mu povedať že trochu. Kailyn ma potiahne za sebou a odstrčí ma od neho preč. "Ja sa s ňou rozprávam." zamračí sa na Kailyn. Myslím že by som si to mala vyriešiť sama. Odstrčím sa od Kailyn naspäť k chalanovy a celou silou ho buchnem do tváre. "Nebojím sa teba. Bojím sa o to aby si nespravil niečo čo budeš ľutovať." zasyčím mu do ucha.

Neuvedomila som si akou silou som ho do tej tváre buchla, asi to bolí viac než vyzerá. Chalan si zakrýva tvár rukou, z pery mu tečie krv. Jeho úškrn z tváre nahradil agresívny výraz plný nenávisti.Takmer ho zabíjam pohľadom, ale zacítim Kailyn ako ma spolu s tým dotlčeným chalanom tiahnu za ramená dalej od neho. Kailyn mi niečo šepká do ucha ale nevnímam ju. Snažím sa iba vyslobodiť z ich zovretia a kopnúť mu do nosa. 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dúfam že sa 1. časť páčila ospravedlňujem sa za prípadné chyby tento príbeh som začala písať pred rokom a pol a občas si myslím že som vtedy vôbec nevedela čo to znamená gramatika :D. (Samozrejme že tie chyby čo som videla som opravila) Budem rada za každý názor na tento príbeh <3.