Lauren je (ne)obyčajné 16 ročné dievča ktoré žije úplne normálny život. Ale potom stretne zvláštneho chlapca pri ktorom zistí veľa tajomstiev, ktorých je ona súčasťou. Niektoré tajomstvá by mohli priniesť aj smrť..
úryvok:
Nečakám od neho nejakú...
Pozerali sme si navzájom hlboko do očí. Je to naozaj dobrý nápad? Cítim k nemu niečo? To sa dá zistiť iba jedným spôsobom.
Už som sa išla priblížiť ešte viacej ale Gabriel ma predbehol. Jeho pery boli na tých mojich. Cítim sa úžasne. Motýle v bruchu poletujú na všetky svetové strany. Tento moment bol dokonalý. Niečo cítim. Žeby to bola Láska? Ale nielen to. Už zase ten záblesk energie. Moja hlava!
"Kráska veľmi rád by som ti niečo ukázal." Pobozkal ma na ruku princ. Prisahám že sa z neho asi raz aj roztopím. Stačí naňho jeden pohľad a už sa červenám. "Krásavec ja by som to veľmi rada videla." Začervenala som sa a podala mu ruku. Zaviazal mi oči šatkou a niekam viedol. Postavil sa za mňa a navigoval ma správnym smerom. Zacítila som vôňu ruží. Moje obľúbené kvety. Najradšej mám kúzelne mesačné ruže tie sú najkrajšie aké poznám. Sú magické. Zabočili sme do nejakej uličky a v tom sme zastavili. "Budeš prekvapená kráska moja." Usmial sa a dal mi dole šatku. Wow! To je nádhera! Predomnou stála záhrada plná mesačných ruží. Ruže tvorili veľký kruh okolo ktorého bol kovový altánok s zaujímavým designom. Na altánku rástli ruže a namiesto strechy boli listy. Presne v strede bol malý otvorček a cez neho bol vidieť mesiac. Dnes bol v splne. Silná žiara mesiaca vytvárala dokonalé osvetlenie k zbytku záhrady. V strede altánku bol stôl ktorý mal taktiež obrastené nohy listami a na ňom boli vyložené dva taniere s jedlom a poháre s vodou. Lazane! Milujem lazane a presne to jedlo bolo na stole. Pozrela som nadšene na princa a on mi pohľad opätoval. "Na čo čakáš? Nechceš predsa aby nám vychladlo jedlo kráska." Odtiahol mi stoličku a pomohol mi posadiť sa. Venovala som mu jemný úsmev a pustila sa do jedenia. Neviem kto varil tie lazane ale sú božské! Cestoviny boli perfektne uvarené a o omáčke ani nehovorím. Jej chuť sa mi roztápala v jazyku a bola výborná. Najlepšie jedlo aké som kedy jedla.
"Krásavec ja nemám slov. Jedlo je výborné, prostredie je dokonalé, cítim sa ako v nebi."
"A to ešte nie je všetko kráska." Žmurkol na mňa tým pohľadom že sa čudujem že som neodpadla na mieste. Ale vyzerá že sa mám na čo tešiť. Postavili sme sa od stolu a podišli sme od altánku kúsok ďalej. Sedeli sme na malom kopčeku na krásnej sedačke vyrezanej z dreva. Presne nad nami bol mesiac a bludisko hviezd.
"Krásavec..."
"Nič nehovor poďme sledovať hviezdy kráska. Ešte ťa čaká jedno prekvapenie." Pozrel sa mi do oči a pohladkal ma na líci. Pohľad som mu opätovala a ruku som mu chytila. Držali sme sa za ruky a pohľadom mi naznačil že sa mám pozrieť na nebo. Nespočetne veľa hviezd začalo meniť farby. "Niečo si praj." Pošepkal mi do ucha a usmial sa. Hviezdy jedna za druhou začali padať. Na oblohe prebiehala nádherná svetelná šou. Po celý čas som princa držala za ruku a myslela na moje prianie. Keď hviezdy zhasli obloha sa vrátila do normálu a všetko bolo ako predtým. Krásny mesačný svit dodával pocit mágie a spríjemňoval temnotu. Priblížila som sa k princovy a ten mi pozrel do očí. Ja som pohľadom sledovala tie jeho. Pomaly sme sa začali približovať a keď sa nám dotýkali len nosy princ mi niečo zašepkal do ucha "Milujem ťa Lauren Cindová." A v tom momente som na nič nečakala. Princ ma začal bozkávať a ja som mu bozky opätovala. Na tento bozk nikdy nezabudnem ani keby som chcela. Bol to dokonalý moment. Keď sme sa odtiahli princ ma hladkal po vlasoch a tentokrát som mu niečo pošeptala ja "Aj ja ťa milujem Gabriel Salvato."
KONIEC FLASHBACKU --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
"Gabriel! Videl si to tiež?" Zdesene som povedala ale v tom som si uvedomila čo som to vlastne videla a cítila... Láska! Je to Láska! Pozrela som naňho a objala ho. Ja som si vspomenula.
Gabriel bol celý natešený až mu začali padať slzy šťastia. Silno ma držal za ruku a obijímal ďalej. Nechceli sme sa pustiť.
"Ja tomu nemôžem uveriť! Lauren! Moja Lauren!" Zdvihol ma a zatočil v náručí.
"Ja som hovorila že ani mágia nedokáže poraziť lásku." Usmiala som sa a znovu sme sa začali obijímať.
"Och. Aký nádherný moment. Škoda že Vám ho musím prerušiť." Ozvalo sa spoza môjho chrbta. Keď som to začula tak ma silno strhlo. Trey. Otočila som sa k nemu a hneď mi zamrzol úsmev. Jeho oči boli červené. Gabriel ma dal za seba a chytil ma za ruku.
"To bol najhorší ťah aký ste mohli urobiť. Nabudúce odporúčam premýšľať milý slnečný princ. Dobre vieš že máme tuto s Lauren nevyriešené účty...." chladnokrvne povedal ale Gabriel ho prerušil "To nespravíš! Ani za nič!" Zahučal naňho Gabriel. Bolo z neho cítiť neskutočnú zlosť. Čo sa to tu deje?
"Tým by som si nebol tak istý zaláskovaný. S nemenovaným mám dohodu že ak si vspomenie čo i len na jednu vspomienku..."
"Ale ja ti hovorím nie!!"
"Buď umrieš ty alebo ona vyber si slniečko." Pozrel červenými očami raz na mňa a raz naňho. Neustále prechádzal pohľadom až sa mi z tej nervozity začala krútiť hlava.
"S kým máš dohodu?" Chladne sa ho spýtal po chvíli Gabriel.
"Ak má niekto z nás umrieť chcem vedieť kto nás chce mŕtvych a prečo." Trey sa nesúhlasne zatváril ale napokon odpovedal
"Zajtra. O polnoci v lese. A ani o minútu neskôr. Tam ti to poviem." Niečo mi na tom nesedí. Mám z toho zlý pocit.
"Nechoď tam..." vystrašene som mu pošepkala a on sa na mňa smutne pozrel. "Kráska moja... prepáč musím inak ťa teraz zabijú.. a to nedovolím. Nikdy." Pobozkal ma a Trey pretočil očami. Nechápem ako niekto dokáže byť tak bezcitným. Takýto život si nezaslúži nikto. Ani Trey ktorý ma chce zabiť.
"Čo hovoríš na moju ponuku princ? Chladne sa uškrnul Trey. Gabriel zaťal päsť a pobozkal ma na čelo. "Nikdy ťa nenechám zomrieť."
"Beriem. Ale iba v prípade že necháte Lauren napokoji."
"Dobre si si vybral princ." Povedal Trey a zo svojej dlane vyfúkol lupene kvetov a zmizol.
