Strašidelné príbehy

Keď prídu samy

Halloween je jednoducho môj obľúbený čas v roku. Vždy nechám svietiť svetlo na mojej verande. Avšak nikdy nekúpim žiadne sladkosti. Deti to nevedia, zazvonia, no potom len kričia utekajúc dole schodmi. Väčšinou na seba padajú a sebecky sa snažia dostať čo najďalej od môjho domu. Milujem nosiť strašidelné masky z mojej roky starej zbierky. 

Než otvorím dvere, pozriem sa cez okno aby som videl moju návštevu. Potom po nich skočím, čo väčšinou zapríčiní aby ich srdiečko poskočilo v ich hrudiach. Vždy sa poriadne zabávam pri čakaní na ďalšie nič netušiace deti. 

Zazvonil mi zvonček, tak som si rýchlo vymenil masku, aby som vystrašil ďalšiu skupinu obetí. Pozrel som sa cez okno, a čo nevidím? Nič viac ako jedného chlapčeka, ktorý nemal viac ako 10 rokov. Zdá sa, že je tu sám. Žiadny kamaráti ani rodičia. Chúďa malé... Dal som si dole masku a vzal špeciálny cukrík z ozdobeného stola pri dverách. 

Otvoril som dvere a uvidel vystrašené malé dieťa. Usmial som sa a ponúkol som mu cukrík. Načiahol sa aby si ho vzal, no moja ruka mu uhla. Povedal som mu, že si ho môže zobrať iba ak ho zje predo mnou. Odporoval, no nakoniec sa mi ho podarilo presvedčiť. 

Nadvihol svoju masku čím mi ukázal jeho bacuľaté červené líčka a lesklé oči. Zobral si cukrík, vybalil ho a skoro prehltol celý. Usmial som sa. "Aký rozkošný chlapec."  Spýtal som sa ho, či mu chutil. Prikývol hlavou. 

No z úst mu začala vychádzať pena a jeho oči sa začali zatvárať ako spadol na zem. Jemne som ho zdvihol a odniesol dnu. Milujem strašiť tieto malé deti, keď mi zazvonia. No čo milujem ešte viac je, keď prídu samy. Pretože keď prídu samy, dostanem novú masku do mojej zbierky.