Strašidelné príbehy

Klopanie na okno

Nepokojný a unavený ležím v posteli. Je tichá a temná noc. Pohadzujem so sebou snažiac sa nájsť pohodlnú polohu. Cítim sa akosi nepokojne. Niečo sa mi na dnešnom večeri nezdá... Keď už som konečne našiel polohu v ktorej by som vedel zaspať, zatvoril som oči. Nerobilo to žiaden rozdiel, vzhľadom k tomu, že moja izba je aj tak dosť tmavá na to, aby som niečo videl. Ležím bez pohybu, uvoľnený. Moje telo je uvoľnené, myseľ prázdna, som pripravený na potrebný odpočinok. V okamžiku sa ticho pominulo a moja myseľ sa zaplnila príšernými myšlienkami, zatiaľčo sa moje oči otvorili bleskovou rýchlosťou.

Klop, klop.

Toto je bez pochybne zvuk päste udierajúc o sklo. Ale nie, to nemôže byť... Aký by bol niekoho motív zobudiť niekoho samého v jeho dome? Mysli logicky... Ak by sa niekto chcel dostať dnu, prečo by ma varovali klopaním? Proste by vošiel dnu s veľkým rachotom, alebo by sa snažil neurobiť žiaden zvuk. Prečo by niekto klopal? Monštrá neexistujú. Mohol by som sa upokojiť tým, že sa pozriem von z okna, no som otočený oknu chrbtom a navyše sa moc bojím toho, že uvidím niečo, čo ma bude strašiť do konca života. Čo to ale môže byť? Možno mi iba holub nabúral do okna... To je blbosť. Možno to boli iba deti, čo sa snažia si urobiť z ostatných srandu. A možno sa mi to iba zdalo.

Klop, klop. 

Dobre, toto sa mi rozhodne nezdalo. Tie príšerné deti majú ale výdrž. Neprestanú do doby, kým nedostanú reakciu. A možno nejaký blázon stojí pred mojim oknom a čaká kým sa pozriem aby ma mohol napadnúť a zabiť. Nie, nemysli na takéto blbosti. Nebuď paranoidný. Navyše, on je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku. Monštrá neexistujú. Navyše som sa vôbec nepohol, možno si tie decká budú myslieť, že mám tvrdý spánok a vzdajú to.

Klop, klop.

Toto nebudú deti. Žiadne dieťa by nečakalo takto dlho aby dostali reakciu od nejakého osamelého chlapíka. Proste by išli ďalej. Čo to môže byť? Prečo by si sériový vrah vybral práve mňa spomedzi všetkých ostatných? Mysli logicky. Monštrá neexistujú. Nebuď paranoidný. On je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku. Ale ak to nieje monštrum ani žiadny sériový vrah, čo to je? Jednoducho predstieraj, že spíš a ono to odíde.

Klop, klop.

Preboha, nenapadá ma žiaden zvuk, ktorý neznášam viac ako to vytrvalé klopanie! Prosím, vypadni... Proste ma nechaj na pokoji! Nemá to cenu. Jednoducho sa to sem dostane a bude so mnou robiť príšerné veci. Nadýchni sa. Dýchaj zhlboka. Cítim ako rýchlo mi bije srdce, akoby sa snažilo dostať z mojej hrude. Upokoj sa. Monštrá neexistujú. Pamätaj, on je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku. Opakuj si to. Predstieraj, že spíš. Nepohni ani s jedným svalom. 

Klop, klop.

  On je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku. Monštrá neexistujú. Predstieraj, že spíš a modli sa aby to odišlo.

Klop, klop. 

 On je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku. Od strachu mi začali stekať slzy po lícach. Monštrá neexistujú. Neexistujú! On je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku.On je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku....

Klop, klop.

JA UŽ TO NEVYDRŽÍM! Porazí ma, keď budem počúvať ako to neustále klope. Aspoň, keď uvidím čo to je, budem mať pokojnú myseľ! Zhlboka som sa nadýchol a zopakoval si ešte raz "On je vonku, ja som vnútri. Kým nebudem počuť rozbitie okna som v poriadku."
Pár krát som sa ešte zhlboka nadýchol. Moje srdce bilo ako šialené. Pomaly som otočil hlavu čelom k oknu. Skoro sa mi zastavilo srdce. Som moc vydesený na to aby som kričal alebo sa vôbec pohol. Videl som bledú postavu s tmavými veľkými očami a príšerne veľkým úsmevom. Celú dobu to stálo vnútri klopkajúc na moje okno...