Nevinné zakopnutie... [UNDERTALE 💓]

Vitaj v Undergrounde!

...
„Čo sa stalo?" spýtal som sa sám seba, keď som dopadol.
„Jediné, čo si pamätám je, že som zakopol," pokračoval som si ďalej hovoriť a potom som sa pozrel hore.
Bola tam priepasť veľká ako komunita Fásbuku.
„Aha, tak už viem čo sa stalo. Ale nemal som náhodou zomrieť?"
Spýtal som sa. Ale bolo mi to úplne jedno, pretože som si uvedomil, že som v nejakej jaskyni a ležím na zlatých kvetoch. Postavil som sa a pokračoval som tmavou chodbou.
V tej temnote som si sotva všimol, že tam stojí brána.
Prešiel som ňou a uvidel som kvetinu, divnú kvetinu, VEĽMI DIVNÚ kvetinu.

Prišiel som k nej a ona začala rozprávať: „zdravíčko! Som Flowey!
Flowey, kvetina!"
„Hmm... Musíš byť nový v podzemí, nie? Bože, musíš byť tak zmätený.
Niekdo by ťa mal naučiť, ako tu veci fungujú.
Vidím, že to budem musieť zrobiť ja.
Pripravený?
I..de..me!"

*Nechce sa mi tu dávať všetko z toho čo ti Flowey hovorí tak tu dám iba to dôležite (celkom dôležité) :D*

„Tu dole, Love je zdieľaná takýmito bielimi, priateľskými guličkami. Hýb sa, zober ich čo najviac!"

Vystrelila po mne divné biele guličky. Ja som tomu ale vôbec neveril a tak som sa im vyhol.
(Profesionálne zvukové efekty)
*Vžúúm...*

„Hej, minul si ich. Tak teraz!" povedala a tentokrát vystrelila dvakrát viac guličiek. Ale vyhol som sa.

„Tak si troll alebo áno?
CHOĎ.
DO.
TÝCH.
NÁBOJOV!!!!
...
Priateľských guličiek,"
Povedala a vystrelila 10 krát viac guličiek. Keď som sa im vyhol zdeformoval sa jej ksicht.

„Ty si veľmi dobre vedel, že čo sa tu deje, nie?"

„ZOMRI!"
Povedala a obkolesila ma guličkami, ktoré sa ku mne stále viac a viac približovali.
Vedel som, že toto je môj koniec.
Keď už boli úplne blízko, zmizli, a Flowey trafil nejaký plamienok.
Odletela a prišla ďalšia kreatúra pripomínajúca kozu na dvoch nohách v divnom oblečení...

——————————————————
Tak, a čo mám napísať na záver?

IT'S KILL OR BE KILLED.
Čaute :D