Slza (Dokončené)-Opravuje sa

Liz

Zobudila som sa na ustavičné búchanie na stenu. To bol  Peter. Peter je moja dvojička a tiež moja spriaznená duša. Sme dosť divní súrodenci. Nehádame sa ,nebijeme a keď potrebujem pomoc viem že Peter tu bude. Bola som tu pre neho aj ja.

Peter je vysoký svalnatý a pekný chalan po ktorom všetky baby idú. Zatiaľ čo ja som nízka chudá,mám ryšavé vlasy podobne ako on ale na mne vyzerajú strašne. Keby ste nás stretli na ulici neverili by ste že sme súrodenci, tobôž nie dvojičky.

Mimochodom volám sa Liz a som 2. na strednej. Nikdy v živote som nemala chalana, takže som nepobozkaná panna. Moja naj kamoška Milie je psychopat. Vôbec sa k sebe nehodíme, ale navzájom sa dopĺňame. Kým ona je tá šialená ja som tá slušná, ona je nákupná maniačka ja sa učím, ona počúva Metal ja Justina Biebera.

Ale späť k téme. Peťovi som odklopala naspäť a on už o 2 sekundy rozčapil dvere do mojej izby " Je začiatok školského roka Liz., vstávaj, možno nadviažeš nové vzťahy" iba sa pousmejem nad Peťovím optimizmom ale vstala som  a začala som  sa baliť.

Po takej pol hodinke už stojím pred domom a čakám na Milie. Chodíme spolu do školy lebo bývame oproti sebe. O desať minút už vidím Milie vychádzať vonku. "Ahoj" šepne a na pozdrav ma objime ma . "Si pripavená na nový začiatok?" "ani nevieš ako" odpoviem jej a spolu kráčame cez milionársku štvrť do školy. Pred školou sa už utvorili skupinky ľudí ako každý rok. Na jednej stane stojí Jane a jej prívesky, flirtujú s futbalistmi. Potom tu sú obyčajné skupinky ľudí. Podľa Jane tí nepodstatní.

"Idem ešte za Lucasom stretneme sa v triede" povie Milie. Iba prikývnem a sama  a idem ku skrinkám. Zložím si všetky veci a ešte pred hodinou idem na WC. Vojdem do miestnosti a tam stojí Jane spolu s príveskami. "Aha kto prišiel, počkaj ako sa voláš ,hm.....jáj...ty si sestra Petra, chudák Peťo, musí s tebo byť v jednej domácnosti. Ja by som už radšej utiekla byť ním." začne sa smiať tým priblblým tónom a prívesky ju v tom podporia. Pokúsim sa ju ignorovať a vojdem do kabínky. Až sem počujem tie rečičky o tom aká som úboha a tak. Potom počujem ako sa rozprávajú že nemám kamarátov. " Bože tá Milie, no strašné, je taká hrozná ako ona a  ten zadok..." A to už bolo moc. Vyšla som z kabínky a pozerala som sa na Jane " Ak ešte raz povieš niečo zlé o Milie tak si ma nepraj, ku mne si dovoluj koľko chceš, aj tak ma to vôbec netrápi, ale na ňu nie" mierne zaskočená mojou odvahou iba provokatívne odvetila " a čo mi urobíš ??" ...na toto som nemyslela, notaaak...Liz mysli... A v tedy mi to došlo " Ak sa ešte raz pokúsiť zhodiť nejako mojich kamarátov, tak poviem Peťovi aby vo Futbalovom tíme rozšíril že máš nejakú pohlavnú chorobu." iba na mňa nemo hladela. Bola som na seba hrdá. Utrela som si ruky, a pyšná na seba som vyšla zo záchodov.

Ups, do niekoho som narazila, pozriem hore a vím to najkrajšie stvorenie pod slnkom, Modré oči, blond vlasy mierne hranatá sánka, ak už toto nieje dokonalosť tak už neviem. "Prepáč nevieš kde sú chlapčenské WC?" vyrtrhne ma zo zamyslenia hlas ktorý patrí jemu. "Ehm...prepáč...tuto hneď za dievčenskými" Prestaň sa červenať Liz....Prestaň. Rýchlo choď preč. Našepkáva mi  môj vnútorný hlas, nenávidím ho, ale vždy ho poslúchnem. "Tak Ahoj..." šepnem si popod nos a obídem ho rýchlim krokom.