Jedna zima |crysfogvalley|

Sobota 8.1.2017

"Ešte je len pol šiestej?!"zasa som sa rozčulovala, že som vstala skôr ako zazvonil budík. Aj  napriek tomu, že ešte bola tma, som sa vybrala do kúpelne. Vyzliekla som sa z pyžama a vliezla som pod teplú vodu. Po 10 minútach som vyšla, utrela sa a obalená s uterákom som vyliezla von z kúpelne. Rodičia neboli hore a ani mi to nechýbalo. Zavrela som dvere do izby a otvorila bielu skriňu. Steny som mala čierne a biele a nábytok biely s čiernymi detailami. Hej hej, celkom 'deep'. Zo skrine som vybrala čierne rifle s vysokým pásom a mikinu twenty one pilots. Po tom, ako som sa obliekla som si vlasy učesala do vysokého copu. "Fasa, ešte mám hodinu a pol.." ja stále niekde idem skôr ako treba, ale aspoň nemeškám... Do ruky som vzala kufor a batoh s nápisom 'internet kid.' a otvorila som dvere od izby. Čo najtichšie som sa presunula do predizby a dala na nohy čierno-biele superstary a zobrala si lyže. Ano, ano v januári mám superstary, ale aj tak väčšinu času presedím v autobuse. Aspoň cestou tam. Cestou po schodoch som zavolala taxík a začala rozmýšlať kto taký by mohol ísť s nami... Vôbec nikoho som odtial nepoznala, okrem tety čo robila tento zájazd. Mamina kolegyňa no.. 

Vonku som čakala približne päť minút kým sem došiel taxík. To je ešte celkom fajn čas. O 7.10 som došla na miesto kde mal stáť bus a čakať. Keďže som mala ešte približne 40 minút, sadla som si na kufor a zapla si facebook. Prechádzala som rôznymi meme obrázkami, príspevkami smutných ľudí a rôznymi inými sprostostami.

V tom došiel bus. Okolo mňa ale stále nikto nečakal. Z busu vystúpila mamina kolegyňa ktorej som sa pozdravila. Pomaly som naložila kufor a lyže. Ešte som si vychutnávala ten čerstvý vzduch, pretože v tom autobuse už len po dvoch hodinách cesty rozhodne nebude čerstvý. Nasadla som si do busu keď už väčšina rodín malo naložené všetko. Vybrala som si miesto skoro úplne vzadu a sadla som si k nejakej babe ktorá zrejme počúvala nejakú hudbu. "Dobre takže, dám vám papier kde všetci napíšete svoje telefónne číslo. Podľa toho zistíme či nám náhodou niekto nechýba a budem na vás mať aj kontakt."kludne si povedala mamina kolegyňa(budeme ju volať Ezvinová)a sadla si na svoje miesto vpredu, po tom ako podala papier niekomu vpredu. 

Vyštartovali sme a mňa čakala 4-5 hodinová cesta...