Princezná z New Yorku

A ide sa do školy

Na druhý ďeň ráno Sophie zobudilo slniečko ktoré prenikalo do izby cez veľké okno. ,,Čože?,tak skoro?!" Zívla keď sa len tak jedným okom pozrela na hodinky v jej izbe. No netrvalo dlho a už si obliekala uniformu ak sa to tak dá nazvať. Vykrúcala sa pred zrkadlom a pri pohľade na samu seba hádzala rôzne grimasy. Po však začula ako niekto klope na dvere jej izby, potichučky sa priblížila ku dverám a cez kľúčovú dierku sa pozerala kto to tak klope, nechcela počúvať svoju mamu ako jej zasa hovorí niečo o škole a tak,no mala šťastie, že to bola len Any. Pomaly jej dvere otvorila a Any vošla dnu. ,,No teda..." vyhŕkla Any keď Sophie uvidela v tej hnusnej uniforme alebo čo to vlastne bolo. ,,Ja viem,hrozné však?" Nene chala ju dohovoriť vetu pri pohľade na seba v zrkadle a už opäť na seba hádzala rôzne grimasy. ,,No ták netvár sa tak veď potom vyzeráš ako skysnutý citrón!" Zachichotala sa Any. Ešte chvíľ Sophie stála pred zrkadlom no po chvíľke ju Any učesala,nechala jej rozpustené vlasy, len jej ich zľahka prečesala. Sphie trielila na raňajky, rýchlo do seba všetko nahádzala a už bežala do školy. ,,Počkaj! Zabudla si si tašku s učebnicami!" Kričala za ňou Any, Sophie sa za ňou otočila a bežala späť, zobrapa si tašku s učebnicami, ktoré im poslali vopred a nastúpila do limuzíny, ktorou ju zaviezli na New Yorkskú Univerzitu. Cesta trvala asi len 5 minút alebo možno aj menej no aj tak jej celú cestu srdce búchalo ako divé, triasli sa jej kolená. Keď Sophie vystúpila z limuzíny stála pred ňou veľka až obrovská Univerzita, hneď sa v nej prebudil kúsok zvedavosti. Univerzita vyzerala super a síce bola dosť stará no zrekonštruovaná a celkom pekná. Sophie sa zhlboka nadýchla a smelo vykročila.

                                °°°

Keď zazvonilo na prvú hodinu Sophie v rukách držala učebnice a namierila si to rovno do triedy, keďže už vedela kde je. Zrazu ju zozadu niekto silno strčil, učebnice jej vyleteli z rúk a ona sa rozpľasla studenej zemi ,ktorá ju chladila na líci a v tom za zo zadu ozvalo: ,,Ja...nechcela som,si v pohode?"podľa hlasu Sophie spoznala, že je to nejaké dievča,pomaly sa zdvihla a chytila sa za hlavu, no aj tak odpovedala: ,,Áno som v pohode.“ ,,Ukáž pomôžem ti s tými učebnicami." Pokračovalo dievča a trochu rozrušene jej podávalo učebnice. ,,Si tu nová?" Vyzvedalo dievča ďalej. Malo čierne vlasy v drdole a po bokoch jej trčali malé pramienky vláskov. Sophie sa zarazila, tak ty sem nabehneš ako veľká voda potom ma zhodíš na zem a ešte sa ma pýtaš či som tu nová?! Povedala si v duchu. Nvedela ako má odpovedať a tak len vyprskla: ,,A ty?“ ,,No vlastne nie ale cítim sa tak.“ Sophie nechápavo zdvihla obočie. ,,Chodím tu už druhý rok ale nikdy som tu nemala veľa kamarátok. No poď už zvoní na hodinu“ Podávala Sophie ruku. A pomaly šli do triedy. ,,Inak ja som Mary Westlopová,môj otec je podnikateľ.“ Podávala Sophie ruku ,,ja som Sophie a som p...“ V tom si Sophie zahrizla do pery,už,už Mary svoje princeznovské tajomstvo prezradila a to je v škole len prvý ďeň. Potriasli si rukami a pokračovali v rozhovore ďalej, Sophie síce vôbec nechápala ako je možné ,že si Mary ešte nenašla kamarátky, zdala sa jej celkom fajn.  ,,Vieš presťahovali sme sa sem pred dvoma rokmy pred tým som mala domácu školu no a potom som začala chodiť sem.“ Vysvetľovala jej  Mary. ,,Aj ja som mala domácu školu, kým som sem nezačala chodiť.“ Pusmiala sa na ňu Sophie. Ešte chvíľku sa rozprávali a potom si sadli do poslednej lavice stredného radu v triede. Učiteľka sa im predtstavila ako Bella Luygottová ich triedna učiteľka,  Sophie sa zdala ako milá a mladá učiteľka, mala asi 30 teda aspoň tak vyzerala. ,,Máte aj novú spolužiačku Sophie,tak sa nám predstav prosím“
Sophie už tušila,že učiteľka nepovie jej priezvisko, určite jej mama chcela aby to bolo utajené ale inak jej celé meno bolo Sophie Rubelttová. Ale aj tak Sophie nechcela aby ju učiteľka vyvolala, pretože sa bála. Ale aj tak podyšla k tabuli a predstavila sa no priezvisko opäť nepovedala ako ho nepovedala ani Mary, ktorá sa ňu svojim upokojujúcim úsmevom stále pozerala.

Tak je tu ďalšia časť. Môj zatial rekordný počet slov:  740. Možno to pre vás nie je až tak veľa ale dúfam, že sa vám táto časť páči.
💪💪💪